CHOVATEĽSKÁ STANICA   NEMECKÝCH OVČIAKOV   Z   MALEJ   FATRY

Výžíva šteňaťa a mladého psa.

1. Proteíny zabezpečujú rast a obnovu tkanív, podmieňujú všetky životné prejavy.
2. Lipidy predstavujú zdroj rezervnej energie a pôsobia ako médium liposolubilných vitamínov.
3. Sacharidy poskytujú bezprostredný zdroj pohotovostnej energie.
4. Vitamíny regulujú metabolické procesy.
5. Minerály regulujú telesné procesy, rast a obnovu tkanív.
6. Voda je esenciálne prostredie, v ktorom prebiehajú všetky životné deje v organizme (Béder, 2005).

Výživa v období od odstavenia až do 6. mesiaca života:

• Výživa v dorasteneckom období od 6. mesiaca až do dospelosti (12.–24. mesiac života podľa plemena)

V prvých dňoch života sa stará o výživu šteniatok výhradne matka. Materské mlieko je najdokonalejšou potravou na svete, ktorú nemôže nič nahradiť. V zvláštnych prípadoch (uhynutie alebo choroba suky, početný vrh, pri ktorom je potrebné šteniatka prikrmovať) môže veterinár chovateľovi predpísať špeciálnu mliečnu náhradu (napr. vysoko kvalitné mlieko pre šteňatá).
Okolo 4. týždňa života nastáva čas na prvý nemliečny príkrm. Šteniatka dostávajú na ochutnanie malé množstvo veľ-mi kvalitného, ľahko stráviteľného a chutného krmiva – napríklad granuly JUNIOR rozmočené vo vode alebo vo vývare, alebo konzervu JUNIOR. Matka šteňatá postupne odstaví sama. Jednak už nemá dostatok mlieka pre svojich rýchlo rastúcich drobčekov, a jednak je pre ňu dojčenie kvôli ostrým mliečnym zúbkom šteniatok nepríjemné. V čase odchodu k novému majiteľovi už šteňatá spoľahlivo prijímajú pevnú potravu (okolo 8.–12. týždňa).


Šteňa v tomto období zažíva fázu prudkého rastu. Jeho energetické potreby dosahujú až 3-násobok množstva potrebného pre dospelého psa. Vysoké sú aj požiadavky na prísun všetkých ďalších látok – bielkovín, tukov, vitamínov a minerálnych látok. Okrem absolútneho množstva je mimoriadne dôležitý aj vzájomný pomer živín – najmä vápnika a fosforu, ktoré sú nevyhnutné pre optimálny vývoj kostí a zubov. Je pochopiteľné, že také obrovské nutričné nároky môže uspokojiť len najkvalitnejšie, výdatné a pritom ľahko stráviteľné krmivo.
Mimoriadne pozorne si všímajte hmotnosť svojho psíka. Šteňa pravidelne vážte a merajte, výsledky si zaznamenávajte do tabuľky alebo do grafu. Tieto podklady si potom vezmite so sebou na pravidelnú veterinárnu kontrolu a spýtajte sa, či sa psík vyvíja správnym tempom. Počet prehliadok Vám určí veterinár. Nadváha alebo príliš rýchly rast ohrozujú správny vývoj kostry a telesnej stavby – to platí najmä pre veľké a obrovské plemená. Ešte mäkké a poddajné kosti nie sú pripravené niesť nadmernú váhu. Výsledkom sú napríklad deformácie končatín – tzv. prešliapnuté labky. V prípade pochybností o výžive sa vždy poraďte s veterinárom – nikdy sa nepokúšajte riešiť problém laickým podávaním vitamínov a minerálnych látok! Môžete šteňaťu vážne poškodiť zdravie.
Keď si beriete psíka od chovateľa, mal by byť celkom nezávislý od materského mlieka a mal by vedieť samostatne jesť z misky. Aj napriek tomu, že chcete neskôr používať iný druh či značku krmiva, vy-žiadajte si alebo si vopred zaobstarajte malú zásobu pôvodného krmiva. Citlivý žalúdok šteniatka zle znáša náhle zmeny – na novú stravu ho navykajte postupne asi 7 dní (do pôvodnej potravy pridajte trochu Vami zvoleného krmiva a postupne zvyšujte jeho pomer v kŕmnej dávke až na 100 %).


Nutričné požiadavky dorastajúceho psa pozvoľna klesajú na úroveň potrebnú pre dospelého jedinca. Napriek tomu sa jeho organizmus stále ešte vyvíja a nároky na výživu nemôže uspokojiť potrava určená dospelým psom. Krmivo pre šteňatá teda psovi podávajte až do definitívneho ukončenia rastu (12.–24. mesiac života podľa plemena).
Majitelia šteniat väčších plemien často pochybujú, či ich miláčikovi môže stačiť to isté krmivo ako napríklad čivave alebo pudlíkovi. Áno – môže! Ako vyplýva z nedávnych výskumov britského centra WALTHAM® pre výživu malých zvierat, potreba jednotlivých živín závisí od ich pomeru k prijatej energii. Ten je rovnaký ako v prípade jednokilogramovej čivavy, tak aj v prípade írskeho vlkodava s cieľovou hmotnosťou okolo 70 kg. Navyše to, že vlkodav je 70-krát väčší ako čivava, neznamená, že potrebuje 70-krát viac výživných látok. Skôr než individuálne zloženie krmiva pod-ľa veľkosti psa je rozhodujúce to, ako dlho je potrebné potravu pre šteňatá podávať. Malé plemená ukončujú svoj vývoj už okolo 6.–9. mesiaca, stredné asi v 12 mesiacoch, veľké v roku a pol. Obrovské plemená dosahujú dospelosť v dvoch, alebo aj v dva a pol rokoch.
Ak má z Vášho šteniatka vyrásť zdravý, krásny a dlho žijúci pes, musí dostávať perfektne vyváženú, energeticky bohatú a pritom ľahko stráviteľnú výživu. Tieto požiadavky môže spĺňať len krmivo, špeciálne vytvorené pre potreby rastúceho organizmu – nie po-trava pre dospelého psa.

KEĎ ZO ŠTEŇAŤA VYRASTIE „DOSPELÁK”

Špeciálne krmivo nepotrebujú len šteniatka. Správna výživa v útlom veku vytvára základ pre trvalé zdravie a dlhý aktívny život, avšak len základ. Váš pes prechádza v priebehu svojho života rôznymi obdobiami (napr. gravidita, dojčenie, pokročilý vek) či fyziologickými stavmi (napr. fyzická záťaž, choroba, rekonvalescencia), ktoré sa prejavujú v jeho nárokoch na zloženie kŕmnej dávky.
Vďaka bohatej ponuke hotových krmív dnes môžete svojmu dospelému psovi ponúknuť potravu „na mieru” – teda takú, ktorá presne zodpovedá jeho veku, fyzickej aktivite či zdravotnému stavu.

VÁPNIK
Druhou kategóriou je obsah vápnika v diete. Šteňatá veľkých plemien majú výrazne vyšší metabolický obrat vápnika (asi 100x), schopnosť vstrebávania vápnika z čreva je asi 40 % a v prípade relatívneho nedostatku môže byť črevná absorbcia zvýšená až na 90%. Z toho vyplýva, že krátkodobý nedostatok vápnika nie je problém.
Naopak neexistuje žiadna ochranná bariéra proti chronickému nadbytku (črevná absorpcia nemôže byť znížená pod 40%). Zvýšená hladina vápnika v organizme je v priamom vzťahu s výskytom ochorení „osteochondrotického“ typu (dysplázia lakťového kĺbu, osteochondróza kostí a kĺbov).

V súčasnej dobe sa javí, že základnou charakteristikou vhodnosti diety je optimálny pomer energie a vápnika v kŕmnej dávke.


VÁPNIK A JEHO REGULÁCIA
Koncentrácia vápnika v krvi je vnútornými mechanizmami udržovaná na úrovni 2,2-3,0 mmol u dospelého psa a 2,4-2,9 mmol u šteňaťa (1). Toto množstvo vápnika je nevyhnutné pre správny priebeh biologických procesov, ako sú napr. svalové sťahy, uvolňovanie hormónov a zrážanie krvi. Na regulácii hladiny vápnika sa podieľajú tieto špecifické hormonálne regulátory:
vitamín D (1,25 dihydroxykalciferol), parathormón, kalcitonín (6) a tri orgánové systémy:
kosti, črevá, obličky.

V potrave obsiahnutý vápnik sa do krvi dostáva aktívnym a pasívnym prestupom cez črevnú stenu. Aktívny prestup je riadený vitamínom D, ktorý sa vytvára v obličkách v priamej náväznosti na kolísaní krvnej hladiny vápnika. Ak klesne hladina vápnika v krvi, zvýši sa množstvo vytvoreného vitamínu D, čím dojde k zvýšeniu vstrebávania vápnika z natráveniny z bežných 40% až na 90%. Toto je silný obranný mechanizmus, ktorý chráni v tomto prípade šteňa pred nedostatkom vápnika v potrave.

Druhým hormónom v rade, ktorý hospodári v organizme s vápnikom je parathormón. Tvorba parathormónu je závislá nielen na hladinách vápnika v krvi, ale aj na množstve fosforu. Cieľovými orgánmi pôsobenia parathormónu sú podobne ako pri vitamíne D kosti a obličky.Ak dôjde napr. k poklesu krvných hladín vápnika alebo naopak k nárastu hladín fosforu, zvýši sa množstvo cirkulujúceho parathormónu. Ten potom bezprostredne vyvolá uvolňovanie vápnika z kostí a zvýši vylučovanie fosforu z organizmu obličkami. Ďalším v rade z regulátorov obsahu vápnika v organizme je hormón prištítnych teliesok kalcitonín. Hlavnou funkciou kalcitonínu je ukladanie nadbytočného vápnika do kostí. To znamená, že pri dlhodobom nadmernom prijme vápnika zvýšené množstvo uvolneného kalcitonínu spôsobí nadmernú mineralizáciu skeletu.

Dlhodobý nadbytočný príjem vápnika vedie k spomaleniu zrenia kostí a chrupaviek. Dochádza k zvyšovaniu celkového objemu kostného tkaniva, oddialeniu remodelácie kostí (5,7) a následne negatívne ovplyvní proces premeny chrupaviek na kosť - enchondrálna osifikácia. Absolútne zvýšená hladina vápnika v krvi je pre vznik ochorení nebezpečnejšia, ako zmeny v pomere vápnika a fosforu.


FOSFOR
Skrmovanie potravy s vysokým obsahom fosforu a nízkym obsahom vápnika môže viesť k ochoreniu, ktoré sa vplyvom nadmernej tvorby parathormónu prejavuje odvápnením kostí. Nadmerný obsah fosforu v diete stimuluje produkciu parathormónu, ktorého úlohou je regulovať hladinu vápnika a fosforu v krvi. Dochádza k zvýšenému vylučovaniu fosforu z organizmu, ktoré súvisí s odbúravaním vápníka v záujme udržania metabolickej rovnováhy. Výsledkom je strata vápnika z rastúcej kostry. Toto ochorenie sa nazýva sekundárna nutričná hyperparatyreóza. Toto ochorenie bolo a je zamieňané za krivicu (rachitídu) - hypovitaminózu D, ktorá sa v chovoch psov v podstate nevyskytuje vďaka bohatým zdrojom vitamínu D v prirodzenej potrave. Najčastejšie sa s odvápnením kostí stretávame u psov kŕmených doma pripravovanou stravou s vysokým podielom mäsa. (Mäso je všeobecne bohaté na fosfor a chudobné na vápnik.)


Aké sú teda základné nutričné odporúčania:

1. Rastúce psy veľkých plemien kŕmiť kompletnou granulovanou zmesou vytvorenou špeciálne podľa ich odlišností a v žiadnom prípade nepridávať minerálne alebo vitamínové doplnky.
2. Veľké plemená psov majú tendenciu k príliš rýchlemu rastu, ktorý vedie v období puberty k neúmernému zvýšeniu záťaže na rastúcu kostru. Tento faktor ovplyvňuje najmä prejav dysplázie bedrových kĺbobov. Prevenciou je zníženie energetického obsahu kŕmenia a optimalizáciu rastovej krivky.
3. Obsah proteínu musí kryť potreby rastúceho jedinca. Nadmerná dotácia proteínu sama o sebe nevedie priamo k zvýšeniu rizík vzniku ochorení, pokiaľ je vyvážený energetický obsah krmiva.
4. Šteňatá veľkých plemien psov nemajú obranné mechanizmy, ktoré by umožňovali znižovať absorbciu vápnika pri chronickom nadbytočnom príjme v kŕmnej dávke. Bol dokázaný vzťah medzi vznikom osteochondrózy (patologický proces postihujúci kĺbové a kostné chrupavky) a chronickým nadbytkom vápnika v kŕmení. Objektívne hodnotenie obsahu vápnika vychádza z porovnania s energetickými hladinami.
5. Obsah vitamínu D vo väššine kompletných kŕmnych zmesí je absolútne dostačujúci (častokrát nadhodnotený). Riziká hypovitaminózy (rachitis) sú čiste teoretické, omnoho nebezpečnejšia je laická suplementácia s výraznou možnosťou vzniku hypervitaminózy D.

Z uvedených faktov vyplýva, že je nevhodné založiť kŕmenie rastúcich psov na doma pripravenej diete s podielom mäsa, doplňovať granulovanú stravu ďalšími prídavkami (cestoviny, ryža, mäso), striedať granulovanú a doma pripravenú stravu, používať nevhodné diety (tzv. balancované) od podozrivých firiem, kŕmiť dietami pre iné vekové kategórie v období rastu alebo pridávať ku granulovanej strave minerálne doplnky (vápnik).
Najčastejším a velmi populárnym omylom je suplementácia kŕmenia minerálnymi prípravkami (najmä vápnik).
Pokiaľ sa objavia ortopedické problémy (vbočené alebo vybočené postoje hrudných končatín, presúvanie váhy na hrudné končatiny, kolísavá chôdza zadku, hopsanie zadných končatín, strnulý chod končatín, odľahčovanie, prešľapnuté labky, odmietanie chôdze po schodoch, skoku do auta, krívanie najmä po odpočinku alebo po záťaži), je vhodné vyhľadať veterinárneho lekára a dané príznaky konzultovať. Niektoré ochorenia majú relatívne dobrú prognózu po včasnom zásahu, ale výsledky terapie sú neporovnateľne horšie po dlhodobom priebehu ochorenia v dôsledku sekundárnych degeneratívnych zmien kĺbov (artróza).

1. Úvod
Antioxidantom sa v poslednej dobe venuje zvláštna pozornosť ako vo výžive ľudí, tak aj vo výžive zvierat. Hlavnou príčinou je ich vzťah k voľným radikálom, ich schopnosť podporovať imunitný systém na bunkovej úrovni a ich celkový vplyv na podporu zdravia organizmu. Voľné radikály a druhy reaktívneho kyslíka majú nespárovaný elektrón a jedná sa teda o neúplné molekuly (Arking, 1991). Preto sú vysoko reaktívne. Hľadajú pár pre svoj voľný elektrón, priťahujú elektróny iných molekúl a vytvárajú tak nové voľné radikály a v niektorých prípadoch spúšťajú reťazovú reakiu. Tomuto procesu sa hovorí biologické zväčšovanie (Passwater, 1993).

Voľné radikály sú vlastné aeróbnemu metabolizmu živých organizmov a sú generované ako fyziologickými, tak i patologickými procesmi. Môžu byť produkované cielene s cieľom zabezpečiť určité biologické funkcie, ako je funkcia mikrobicídna vo fagocytoch alebo produkované ako nežiadúce produkty chemických reakcií, kedy sa chovajú deštruktívne ( Halliwell, 1994). Bez ohľadu na ich mechanizmus vzniku, pokiaľ nie je produkcia a likvidácia voľných radikálov regulovaná, môžu byť ich účinky na organizmus škodlivé. Rovnováha medzi voľnými radikálmi a antioxidantmi je prísne určená životnosťou. K poškodeniu tkanív v dôsledku pôsobenia oxidantov dochádza, pokiaľ pre-oxidanty prevážia nad dostupnými ochrannými prostriedkami (Shigenaga a kol., 1994). Cicavce disponujú niekoľkými mechanizmami, ktoré spolupôsobia pri detoxikácii reaktívnych druhov kyslíka. Obrana pomocou antioxidantov je v interakcii s oxidantami. Voľné radikály sú schopné poškodiť DNA – teda genetický kód, ktorý obsahuje ”prevádzkové”pokyny pre bunky. Zmeny štruktúry DNA majú súvislosť so začiatočnými stavmi a vývojom rakovinových ochorení.


2. Antioxidanty, obsiahnuté v potrave
Teória voľných radikálov bola prvý krát prednesená Harmanom v roku 1954 a jej podstatou je tvrdenie, že významné množstvo fyziologických úbytkov, súvisiacich s ochorením a starnutím, môže byť pripísané na vrub poškodenia vnútorných štruktúr buniek v dôsledku pôsobenia voľných radikálov. Táto teória tiež tvrdí, že schopnosť obrannej reakcie na oxidačný stres, spôsobený voľnými radikálmi, sa môže znížiť v prípade narušenia rovnováhy tráviacich funkcí.

Existuje veľké množstvo dôkazov, ktoré podporujú tvrdenie, že živiny sú významnými prekurzormi rôznych zložiek obranného antioxidačného systému, a teda je možné využiť jeho obrannej úlohy proti chorobám, kde je súčásťou patogenézy i oxidačný stres. Môžu tiež zohrať úlohu ochrany v pľúcach, teda orgáne tela, v ktorom sa prvýkrát stretávajú s polutantmi, obsiahnutými v ovzduší. Dôležitými antioxidantami, ktoré slúžia ako ochrana a ktoré sú obsiahnuté v potrave, sú vitamín E, vitamín C, beta-karotén, selén, mangán, meď a zinok (Chen, 1986).

2.1 Vitamín C
Vitamín C je látkou rozpustnou vo vode a je jedným z najdôležitejších antioxidantov v mimobunkových tekutinách a jedná sa pravdepodobne o jeden z najúčinnejších a najmenej toxických ve vode rozpustných antioxidantov, ktoré sa nachádzajú v tele cicavcov a nanovo sa syntetizuje u väčšiny cicavcov s výnimkou primátov, človeka a morčaťa (Taylor a kol., 1995).
Vitamín C bol identifikovaný ako činitel, rozbíjajúci reťazce a antioxidant, ničiaci voľné radikály a je veľmi účinný pri zabraňovaní peroxidácie lipidov, ktorú vyvolávajú radikály peroxidu (Sies a Stahl, 1995).

2.2 Vitamín E
Vitamín E je súhrnným názvom pre niekoľko biologicky podobných zlúčenín, ktorým sa hovorí tokoferoly a tokotrienoly a ktoré majú rovnaké biologické účinky (Papas, 1991). Najvyššou formou vitamínu E vo zvieracích a ľudských tkaniváchch je D-L-alfa-tokoferol.

Nie je možné ho nanovo syntetizovať, a preto sa koncentrácia v tkanivách a v plazme odráža aj na koncentrácii v potrave.

Vitamín E je rozpustný v tuku a je najdôležitejším antioxidantom v bunkových membránach a chráni poly-nenasýtené mastné kyseliny pred okysličením. Vitamín E chrání pred narušením celistvosti bunkových membrán, čo má negatívny vplyv na funkciu bunky a organely (Lippman, 1981).

2.3 Karotenoidy
Karotenoidy sú skupinou červených, oranžových a žltých farbív, ktoré sa vyskytujú v rastlinnej potrave, obzvlášť v ovocí a zelenine a tiež v tkanivách bylinožravých zvierat. Sú to lipofilné zlúčeniny. Niektoré karotenoidy fungujú ako prekurzory vitamínu A a niektoré nie. Táto vlastnosť nemá súvislosť s ich antioxidačnou funkciou. Karotenoidy môžu fungovať ako veľmi účinné antioxidanty.

Významné, v potrave obsiahnuté karotenoidy sú beta-karotény. Beta-karotén je činiteľ silne potlačujúci voľné radikály s kyslíkom s jednou väzbou v lipidickej fáze bunkového systému (Langseth, 1995).

Karotenoidy nie sú živinou zásadne dôležitou v potrave pre mačky a na rozdiel od ľudí a psov, mačka nie je schopná premeniť prekurzor beta-karotén na aktívny vitamín A, pretože k tomu potrebný enzým nie je prítomný v sliznici čriev mačky.

2.4 Stopové minerály
Určité stopové minerály hrajú významnú rolu v antioxidačných reakciách. Nie sú priamimi antioxidantmi, ale fungujú ako spolufaktory v rámci antioxidačných metaloenzymatických systémov. Metaloenzýmy sú enzýmy, ktoré vyžadujú vo svojej štruktúre prítomnosť iónov alebo iónov kovu, aby mohli správne fungovať.

2.4.1 Selén (Se)
Selén je základnou zložkou antioxidačného selenoenzýmu - glutathion peroxidázy (Chen, 1986).

2.4.2 Meď (Cu), Zinok (Zn) a Mangán (Mn)
Meď, zinok a mangán sú tiež významnými stopovými prvkami. Sú súčásťou antioxidačných metaloenzýmov – Cu-Zn-peroxid dismutázy a Mn-superoxid dismutázy.

Tieto enzýmy stoja v prvej línii boja proti druhom aktivovaného kyslíka. Bolo dokázané, že nedostatok minerálov vedie k zníženiu aktivity im príslušných enzýmov (Olin, 1995, Taylor a kol., 1988).

2.5. Taurín
Taurín je nezvyčajná aminokyselina, ktorá sa vyskytuje v celej škále živočíšnych druhov. Taurín, teraz uznávaný ako významný antioxidant, je významnou zložkou výživy u mačiek. Mačka, na rozdiel od psa, nie je schopná syntetizovať taurín z prekurzorových aminokyselín, a preto tento musí byť dodávaný ako zložka potravy.

Existuje domienka, že taurín chráni bunkové membrány proti toxickým zlúčeninám vrátane oxidantov. Na základe rôzne prevedených experimentov bolo dokázané, že taurín hypoteticky stabilizuje plazmatickú membránu a tak zabraňuje oxidantami spôsobovanému nárastu priepustnosti membrány (Tower, 1968, Read a Welty, 1963).

Bolo dokázané, že taurín pri fyziologickej koncentrácii (100 mikrogramov) funguje ako antioxidant, ktorý chráni alveolárne makrofágy u krysy proti poškodeniu v dôsledku oxidácie (Banks a kol., 1992). Taurín má tiež schopnosť ochraňovať priedušnice pred poškodením oxidantami v dôsledku vystavenia NO2 (Gordon a kol., 1986).


3. Vzájomné pôsobenie antioxidantov
Okrem individuálneho účinku fungujú antioxidanty společne a majú obmezené účinky. Jeden antioxidant ochraňuje iný pred zničením oxidáciou.

Pri pokusoch, robených v skúmavke, vitamín C posilňuje oxidačný účinok vitamínu E recykláciou vitamínu E po jeho neutralizácii peroxylovými radikálmi. Tento synergický efekt nebol dostatočne dokázaný v živom prostredí. Vitamín E je schopný ochrániť beta-karotén pred okysličením a môže mať i obmedzený vplyv na tento antioxidant. Vitamín E chráni chemické väzby beta-karoténu pred okysličením. Bolo zaznamenané, že kombinácia týchto živín spoločne zastavuje peroxidáciu lipidov v pečeni krysy, ktorá je spôsobená peroxylovými radikálmi (Machin, 1994). Očakáva sa preto, že nedostatok vitamínu E naruší antioxidačné vlastnosti beta-karoténu.

Vitamín E a minerálny selén pravdepodobne fungujú v interakcii. V súčasnej dobe sa predpokladá, že vitamín E a selén fungujú spoločne prostredníctvom glutathion peroxidázy ako súčásť niekoľkozložkového antioxidačného obranného systému. Tento systém chráni bunky pred negatívnym vplyvom reaktívneho kyslíka a voľných radikálov, ktoré iniciujú oxidáaciu poly-nenasýtených fosfolipidov a proteínov v membránach (Arking, 1991, Emerit a Chance, 1992, Halliwell, 1994).


 

Doma pripravované kŕmenie

Pri príprave krmiva doma je potrebné mať podrobné vedomostii o špecifických nutričných potrebách zvieraťa, o nutričných hodnotách jednotlivých surovín pre prípravu krmiva a dietetických interakciách, metódach prípravy a skladovania, ktoré môžu ovplyvniť využitie jednotlivých živín. Nie je možné kŕmiť vášho psa rovnakou a vhodnou diétou bez času stráveného prípravou, úsilím a expertíz.

Niektorí majitelia radi pripravujú kŕmenie pre svojho psa. Pokiaľ áno, a podávajú psovi rôzne krmivá, mali by ich striedať tak, aby psí tráviaci aparát mal čas adaptovať sa na nové krmivo. Mäso, vajíčka, syr a chlieb sú niektoré z jedál, ktoré sú často podávané psom. Pokiaľ tieto jedlá tvoria hlavnú časť kŕmenia psa, je nutné dôsledné doplnenie stravy vitamínmi a minerálmi.


Aby sme zabezpečili, že pes dostáva nutrične kompletné a vyvážené krmivo, je dôležité mať podrobné znalosti o nasledujúcom:

• Špecifické nutričné potreby zvieraťa
• Nutričné hodnoty rôznych surovín a ich dietetické interakcie
• Metódy prípravy a uchovania, ktoré môžu ovplyvniť využiteľnoť jednotlivých živín

Preto nie je možné kŕmiť Vášho psa nutrične vyváženým a adekvátnym krmivom bez vynaloženia značného času, úsilia a výdavkov

Kŕmenie kostí
Čerstvé kosti obsahujú relatívne vysoký obsah minerálov, hlavne vápnika, fosforu a magnézia. Kosti sú tradične považované za znamenitý zdroj vápnika pre psy. Napriek tomu, ak je Váš pes kŕmený vyváženým krmivom, dostane správny objem vápnika. Všetky krmivá pre psy   sú kŕmené tak ako je určené, obsahujú vápnik, ktorý pes potrebuje.

Okrem toho, kosti sú niekedy podávané preto, že pes ich rád hryzie, pomáhajú mu udržať čisté zuby a zamestnajú ho na celé hodiny. S kŕmením kostí je však spojených mnoho rizík. Nikdy nedávajte psovi kosti z kurčaťa, králíka, alebo rybie kosti. Tieto sa môžu štiepiť na ostré kúsky (alebo rybie kosti celé) a viesť k závažným vnútorným zraneniam. Ďalším rizikom je, že hryzením veľmi tvrdých kostí môže dôjsť k poškodeniu zubov. Požratie kostí tiež môže viesť k zápche so vznikom veľmi tvrdého trusu, ktorý obtiažne a bolestivo prechádza konečníkom.

Aby sme psovi dopriali radosť zo žuvania a hryzenia , je lepšie mu podať špecialne, komerčne vyrábané psie žuvačky, ktoré sú preň hygienické a bezpečné. WALTHAM vyvinul chutné, nutrične plnohodnotné žuvačky pre hygienu dutiny ústnej, ktoré nie sú len zábavou pre Vášho psa, ale pomáhajú zabrániť periodontálnym ochoreniam a tým podporujú zdravie a hygienu zubov vášho psa


Komerčne pripravované krmivá

Sú to krmivá vyrobené renomovanými výrobcami krmív s garanciou nutričnej vhodnosti, kvality a bezpečnosti. Existuje celý rad receptúr a rôznych krmív medzi, ktorými je možno si vyberať. Všetky krmivá pre psy podporované  preto, aby boli uspokojené všetky nutričné potreby psov.

Vyrobené krmivá sú buď kompletné alebo doplnkové. Kompletné krmivo predstavuje vyvážené krmivo, ktoré je možné skrmovať ako jediný zdroj živin, zatiaľ čo doplnkové krmivo je určené pre kŕmenie v kombinácii s ďalšími, špecifickými zdrojmi krmív, ako napríklad konzervované mäso. Označenie na obale produktu určí, či ide o krmivo kompletné alebo doplnkové.Vyrobené krmivá sú predkladané obyčajne v troch hlavných formách – suché, vlhké a polosuché. Suché krmivá majú väčšinu vlhkosti odstránenú sú ľahko použitelné a ekonomické. Môžu byť kŕmené suché alebo namočené vodou pridanou pred vlastným kŕmením. Vlhké krmivá , napr. ako konzervované diéty, majú obsah vlhkosti ingrediencií zachovaný. Polosuché krmivá majú obsah vlhkosti, ktorý je niekde medzi suchým a vlhkým krmivom.

Nech si vyberete akékoľvek krmivo pre vášho psa, je potrebné mu zabezpečiť dostatok vody. Neustále sledujte, či má dostatok vody. Pes, ktorý má permanentne smäd sa necíti dobre a potrebuje okamžitú pozornosť. Krmivo i vodu mu podávajte v jeho čistej miske – vždy ju umyte po použití no nie s riadom určeným pre ľudí.

Šteňatá


Obsah:

1. Kojenie (Výživa mliekom)
2. Odstav
3. Osirotené šteňatá (šteňatá bez matky)
4. Rast šteniat
5. Rast juniorov
6. Privedenie šteňaťa domou

Vo vzťahu k ich váhe, potreba kalorií a živín rastúcich šteňiat je ďaleko väčšia ako dospelých psov. Rastúce zvieratá potrebujú vyššiu úroveň výživy k zabezpečeniu ich rýchleho vývoja a dodanie potrebnej energie, ktorá je typická pre šteňatá. Okrem toho, niektoré živiny, ako napr. vápnik a fosfor, musia byť prísne kontrolované pre zabezpečenie dobrého vývoja kostry, predovšetkým u veľkých a obrích plemien. Kŕmenie vášho šteňaťa nemusí byť komplikované ako to vyzerá. Krmivá pre šteňatá a juniorov, ktoré sú špeciálne určené pre rast zodpovedajú všetkým požiadavkám odchovu zdravých šteniat a predstavujú vyvážené a koncentrované krmivo, na ktoré sa váš pes teší, a ktoré mu prospieva.

Kojenie

Materské mlieko je nenahraditelným zdrojom živín pre vaše šteňa do veku 4 až 6 týždňov. Psie mlieko má velmi odlišné zloženie živín oproti mlieku kravskému alebo koziemu, a preto nie je vhodné nahradiť psie materské mlieko , mliekom kravským. Pokial suka nemá dostatok mlieka, kontaktujte svojho veterinára kôli komerčne dostupnej mliečnej náhrade, ktorá je špeciálne určená pre psy.

Odstav

Pred odstavom, dostávajú šteňatá väčšinu živín z materského mlieka. Šteňatá rastú rýchlo a zdvojnásobujú svoju pôrodnú váhu v priebehu niekoľkých dní. Preto potrebujú velké množstvo materského mlieka alebo krmiva. V rannom štádiu odstavu (4 až 6 týždňov po narodení), materské mlieko je najdôležitejším zdrojom živín a tráviaci trakt šteniat sa učí adaptovať na nové živiny. V tomto veku, skúšame podať šteňatám iné krmivo. Vysoko chutné a koncentrované krmivo, zvlášť určené pre šteňatá je vhodné pre odstav a je tiež ideálnym zdrojom výživy pre fenu. Šteňatá sú úplne odstavené vo veku 6 až 8 týždňov, kedy sú schopné opustiť matku.

Osirotené šteňatá

Kŕmenie osirotených šteniat alebo šteniat ktorých matka nemá dostatok mlieka je problematické. Jednou z alternatív je priloženie šteniat inej fene, ktorá funguje ako kojná; avšak nájsť vhodnú kojnú matku v správny čas môže byť nemožné – najlepšie kontaktujte váš lokálny chovatelský klub a veterinára.

Osirotené šteňatá majú dve základné požiadavky a to vhodné prostredie a vhodnú výživu. Vhodné prostredie vyžaduje zabezpečenie správnej teploty prostredia, ktorá je v prvom týždni ideálne kontrolované inkubátorom, teplomerom alebo výhrevnou podložkou v izolovanej ohrádke. Ďalej je dôležité stimulovať močenie a defekáciu u každého šteňaťa napodobnením pôsobenia matky v ano-genitálnej oblasti. Toho môžeme dosiahnuť za pomoci teplého, vlhkého vatového tampónu, ktorým masírujeme ano-genitálnu oblasť alebo brušnú stenu v priebehu prvých 3 týždňov života šteňaťa.

Šteňatá do 1 týždňa veku potrebujú byť kŕmené 6 krát denne, každé 4 hodiny vo dne i v noci. Mieko feny je bohatšie na kalórie, proteín, tuk a vápnik ako mlieko kravské a kozie. Kravské, alebo kozie mlieko preto nie je vhodné ako alternatíva pre kŕmenie osirotených šteniat. Komerčne vyrábaná mliečna náhrada, špeciálne určená pre šteňatá je momentálne dostupná a je založená na rovnakom živinovom zložení ako mlieko feny. Mlieko môže býť podávané malou striekačkou alebo kojacou fľaštičkou pre šteňatá a pred každým kŕmením musí byť pripravené čerstvé. Mlieko musí byť teplé (38°) podávať pomaly bez násilia pre šteňatá.

Okolo 3-4 týždňa veku, začíná šteňa preskúmavať viac svoje okolie a začína prijímať krmivo z misky. Mladé šteňatá potrebujú 4 až 5 kŕmení za deň a podávame im vlhké alebo suché krmivo společne s mliekom, ktoré dostávajú. Krmivo, ktoré je vysoko chutné, bohaté na kalórie a živiny je pre šteňatá najlepšie a eventuálne vo veku 6 až 8 týždňov, môže byť šteněňa úplne odstavené na krmivo pre šteňatá.

Rast šteniat

V dobe, kedy je šteňa pripravené opustiť fenu a presídliť sa k novému majitelovi, musí byť úplne odstavené na solídnom krmive. Šteňa je teraz úplne závislé na novom majiteľovi, ktorý mu podáva vyvážené krmivo, ktoré spĺňa všetky jeho požiadavky na živiny.

Nutrične vyvážené krmivo je najdôležitejšie pre zdravý rast a vývoj šteňaťa v zmysle prípravy šteňaťa na aktívny, dlhý a zdravý život. Šteňatá prospievajú z rovnakých základných živín ako dospelí psi, ale vzhľadom k ich rýchlemu rastu, tieto živiny musia byť proporcionálne vo väčších množstvách.

Všetky šteňatá rastú veľmi rýchlo na začiatku ich vývoja a všeobecne väčšina plemien dosahuje polovicu svojej váhy z dospelosti vo veku štyroch až piatich mesiacov.V priebehu tejto včasnej fázy veľmi rýchleho rastu, musia byť všetky šteňatá kŕmené krmivom, ktoré je určené pre rastúce psy.

Šteňatá potrebujú dva až štyrikrát viac kalórií ako dospelí psi rovnakej veľkosti – rast je energetický obchod. Musia mať viac proteínov ako dospelí – tieto musia obsahovať všetky základné stavebné kamene (aminokyseliny) pre rast. Musia tiež obsahovať správny obsah minerálov pre zdravé kosti a zuby. Šteňatá preto zjedia veľké množstvo krmiva vo vzťahu k ich telesnej hmotnosti, ale podobne ako u ľudských mláďat, ich žalúdok má len omezenú kapacitu. Kompenzáciou tohoto je, že šteňatá v tomto štádiu sú kŕmené niekoľkokrát denne malými množstvami. Preto musí ich diéta spĺňať celý rad užitočných kritérií:

• Krmivo musí byť koncentrované k zabezpečeniu adekvátneho obsahu živín skôr než je žalúdok šteňaťa plný
• Krmivo musí byť ľahko strávitelné pre maximalizáciu jeho výživných hodnôt
• Krmivo musí byť vyvážené, aby sme dodali správny obsah živín k uspokojeniu potrieb šteňaťa
• Musí byť chutné tak, že sa šteňa naň teší

Rast juniorov

Zatiaľ čo všetky plemená psov rastú veľmi rýchlo v priebehu prvých 6 mesiacov, v dospelosti existuje velká variabilita v telesnej hmotnosti medzi rôznymi plemenami a psi dospievajú rôzne rýchlo. Velké plemená dospievajú neskôr ako malé plemená. Malé a toy plemená môžu dosiahnuť svojej váhy z dospelosti už vo veku 6 až 9 mesiacov, zatiaľ čo veľké plemená v tomto veku ešte stále rastú. Šteňatá novofundlandských psov a nemeckých dôg napríklad dosahujú svojej veľkosti z dospelosti až v 18 mesiacoch.

Šteňatá velkých a obrích plemien sú najčastejšie postihnuté chybami vo výžive a sú náchylné k poruchám vývoja kostry. Je preto dôležité, aby dostávali správne množstvo kalórií a živín. Majitelia týchto šteniat majú tendenciu ich kŕmiť ad libidum (toľko, koľko šteňa chce). Mnoho psov má však tendenciu sa prejedať a toto môže mať neblahé následky na šteňa. Musí sa zabrániť prekrmovaniu šteniat a kontrola rastu vášho šteňaťa je dôležitá, aby sa zaistil ideálny vývoj tela. Šteňatá, ktoré sú prekŕmené vytvárajú nadmerné množstvo tukových buniek, slúžiacich k zachovaniu nadbytku kalórií v podobe telesného tuku. Ak sú raz vytvorené tieto tukové bunky, zostanú v tele psa po celý jeho život a predisponujú ho v dospelosti k nadváhe. Ďalším rizikom prekrmovania je, že šteňatá sú príliš tažké; táto nadváha vytvára stres na kostrový systém, čo vedie k problémom ako osteochondrosis a dysplázia bedrových kĺbov.

Je preto dôležité monitorovať váhu vášho rastúceho psa a jeho celkovú kondíciu, aby ste si boli istí, že kŕmíte správne. Pravidelné zaznamenávanie jeho hmotnosti dovoľuje porovnať, že šteňa rastie zdravo a primerane jeho plemenu. Ak váží viac a tuk pokrýva jeho rebrá, je príliš tučné. Opýtajte sa veterinára na radu, ak si nie ste istí s kondíciou vášho psa.

Nie je potrebné dopĺňať vyvážené krmivo pre šteňatá a juniorov vápnikom alebo inými minerálmi, pretože to vedie k imbalanciám vo výžive a nadmerné množstvo vápnika môže byť rovnako nebezpečné ako jeho deficit. Doplnenie môže byť naozaj nebezpečné.

Zostavenie akceptovatelného nutrične vyváženého krmiva pre rast vyžaduje veľmi komplexný pohľad. Na šťastie, kŕmenie vášho šteňaťa je jednoduché, pretože existuje celý rad dostupných komerčne pripravených krmív pre šteňatá a juniorov. Ak si nie ste istí, ako kŕmiť vaše šteňa, konzultujte to s chovatelom alebo veterinárom.

Pamätajte na to, že každé šteňa je individualita, niektoré môže potrebovať viac iné menej krmiva, ako je uvedené v krmivárskych doporučeniach. Kondícia vášho šteňaťa je nejlepším indikátorom, či kŕmite správne. Pravidelným zaznamenáváním jeho hmotnosti, ste schopní povedať, či rastie zdravo, primerane jeho plemennej príslušnosti. Ľahko potom zistíte správnu dávku krmiva, aby šteňa nemalo nadváhu alebo podváhu.

Asi do 4 mesiaca veku, všetky šteňatá potrebujú 4 kŕmenia denne. Kŕmenie potom môže byť redukované na 3krát denne do veku 6 mesiacov, potom stačí šteňaťu podávať krmivo len 2krát denne. Všeobecne platí zásada, že šteňaťu stačí 10 až 15 minút na kŕmenie, potom je vhodné odstrániť neskonzumovanú stravu.

Ako sa šteňa svojou váhou a veľkosťou blíží váhe a veľkosti z dospelosti, môžete postupne pridávať krmivo pre dospelé psy. Krmivo pre dospelé psy použite až keď je šteňa dospelé – čo môže byť vo veku od šiestich mesiacov do dvoch rokov v závislosti od plemena. Tabulka kŕmenia šteňaťa  vám ukáže, kedy previesť šteňa na krmivo pre dospelé psy, podľa daného plemena. Zmena by mala byť prevedená postupne – asi v priebehu jedného týždňa.

Privedenie šteniatka domou

Skôr, ako privediete šteňa do jeho nového domova, prediskutujte kŕmenie s chovateľom a spýtajte sa ho, aby vám popísal čím bolo kŕmené doposiaľ. Tak ziistíte detaily o type krmív, množstve a dobe kŕmenia, na ktoré je šteňa zvyknuté. Nemeňte kŕmenie šteňaťu, pretože už zmena domova je preň stresujúca a kontinuita kŕmenia je dôležitá. Pokiaľ chcete zmeniť kŕmenie vášho šteňaťa, počkajte až sa v novom domove zabýva a potom postupne zmeňte kŕmenie v priebehu troch až štyroch dní. Keď šteňa príde do nového domu, môžete pozorovať príznaky nevolnosti z nervozity a hnačku, pretože opustilo svoju matku a prišlo do cudzieho prostredia. Ak hnačka a zvracanie pretrvávajú viac ako 24 hodin alebo sú ťažké, navštívte veterinára.

Ubezpečte sa, že miska na kŕmenie a vodu pre šteňa sú čisté a že sú oddelene od ľudského riadu. Vždy musí byť dostupná čerstvá voda.Ak zistíte, že vaše šteňa je nadmieru smädné,navštívte vášho veterinára, pretože to môže byť príznakom ochorenia.