Všetky tri druhy sa vyznačujú hustou, tesne priľahlou podsadou, ktorej nemecký ovčiak ďakuje za svoju odolnosť pred počasím.        

Na jednej strane sa podarili dospieť k neobyčajne elegantnému a impozantnému zjavu, ktorý však narušoval pracovnú upotrebiteľnosť. Na druhej strane tu bola zásada, že nemecký ovčiak je psom pracovným. Tá vyžadovala, aby sa tvrdo vynucovalo všetko, čo pracovná spôsobilosť, predovšetkým vytrvalosť, znižuje. Presadil sa pracovný typ. Dospelo sa k záveru, že cieľom chovu musí byť pes zodpovedajúci štandardu. Masívny, príliš ťažký pes na krátkych nohách, u ktorého odstup trupu od zeme sa javí menšia než hĺbka hrudníka, bol uznaný za nežiadúceho. Vysokonohý typ z doby pred a po prvej svetovej vojne, rovnako ako druhý pól, masívny a preuhlený pes z doby pred druhou svetovou vojnou a po nej, boli vtedy zavrhnutý.                    

Některé nové pohledy na dysplazii kyčelních kloubů u psů

Kyčelní kloub je kloubem kulovým a tvoří jej hlavice stehenní kosti a jamka pánve, dále kloubní vazy, pouzdro, na jeho pevnosti se podílí další struktury, svaly, šlachy. Pánevní jamka (acetabulum) je místem styku 3 pevně srostlých pánevních kostí (kyčelní, sedací, stydké). Za normálních okolností zapadá hlavice stehenní kosti do acetabula velmi pevně, tj. rtg obrys hlavice stehenní kosti přesně sleduje obrys jamky (je kongruentní), kloub je normoplastický. Při dysplazii je kloub volnější a hlavice stehenní kosti částečně nebo úplně vypadává (subluxuje až luxuje) z jamky. Termín dysplazie obecně označuje špatný vývin, dysharmonii vývinu, oproti normoplazii označující správný vývin. Při dysplazii je kloub méně stabilní, stává se bolestivým, nestabilitou dochází k nepřiměřené zátěži styčných kloubních chrupavčitých ploch, napínání vazů a svalů lokalizovaných v oblasti kloubu způsobuje artrotické změny, tj. vznik neplnohodnotné chrupavky v místě nepřiměřené zátěže, v místě úponů vazů a kloubního pouzdra dochází ke kalcifikaci struktur. Tyto se rentgenologicky jeví jako výrůstky (osteofyty) tj. nepružné tkáně, jejichž namáhání dále způsobuje bolest, snižuje se hybnost kloubu. Klinicky, palpačně v kyčelním kloubu při pohybu pak lze cítit praskání – krepitaci.

Příčiny a patogeneze (kaskáda patologických změn) vzniku dysplazie KK nejsou zcela známy, ale jak vyplývá z již popsaných, jsou multifaktoriální (mnohočetné). Dnes se jeví, že klinický stav není dán apriori dysplazií acetabula v okamžiku narození, jako geneticky naprogramovaného vzniku špatně utvářené mělké jamky (statický pohled). Výzkumy u novorozených štěňat ukazují, že vytvořený chrupavčitý model KK, který postupně s věkem osifikuje (kostnatí) z osifikačních center, je v okamžiku narození tvarově plnohodnotným kloubem s normálně utvořenou hlubokou jamkou, a to i u jedinců u nichž se později vyvine dysplazie. Nejedná se tedy o vrozené ale genetické vývojové onemocnění (dynamický pohled).

Dnes se jeví, že jednoznačně limitujícím faktorem pro vznik následné dysplazie je pasivní laxita tj.“volnost“, neboli možnost přiměřeně působící silou odtáhnout od sebe hlavici a jamku do určité vzdálenosti. Pokud stupeň laxity je velký, dochází pak biomechanickou zátěží k přestavbě původního chrupavčitého modelu (k takzv. patologické remodelaci) a následně k vzniku stavu dysplazie, která má nadále dynamický charakter. Je patrno, že laxita jako primární faktor pro vznik dysplazie je výslednicí celé řady předcházejících příčin a faktorů tj. na jedné straně kvalitativních vlastností kloubních a kolem kloubních struktur (geometrické -např. nepřiměřené zaúhlení krčku kosti stehenní, mechanické – pevnost, pružnost) na straně druhé působících sil a zátěží na tyto struktury (hmotnost psa, rychlost růstu atd.)Všechno toto je tedy dáno geneticky, ale i prostředím (překrmování, kvalitativní chyby ve výživě, nepřiměřená pohybová zátěž především v ranném věku).

Dysplazie kyčelních kloubů je tedy jednoznačně vývojové multifaktoriální onemocnění s tkzv. polygenní dědičností, tj. není určeno jedním nebo několika geny a proto také její eliminace není jednoduchá a o její eradikaci na základě současných metod průkazu nemůže být ani řeči.

V současnosti jednou z více možností stanovení fenotypického projevu a nejvíce používanou metodou je rtg obraz utváření a souvislosti hlavice a jamky při ventrodorzální (VD) extenzní projekci umožňující hodnotícímu zařadit plynulý nález (od naprosto perfektního kloubu k subluxaci až k úplné luxaci s naprosto plochou téměř chybějící jamkou, s různým projevem degenerativních artrotických změn) do diskrétních u nás používaných pěti stupňů (0 – 4) odpovídající FCI nálezu (A – E). Při tom platí, že závažnost klinických příznaků nemusí korelovat s rtg. nálezem.

Další možností (u nás není využívaná k řízení chovu u žádného chovatelského klubu) je měření pasivní laxity kloubu distrakční metodou (vyvinuté Dr.Gailem Smithem na Pensylvánské universitě, zaváděné pod názvem PennHIP systém). Výhodou tohoto systému je jeho ranost, tj. schopnost v raném věku, již od 4 měsíců stáří psa zjistit takzv. distrakční index (DI), měřítko pasivní laxity, který se z věkem příliš nemění a na jehož základě je možno odhadnout vnímavost psů k DKK. Genetickými studiemi se ukazuje vysoká heritabilita tohoto znaku, u labradorů dokonce 0,92. Převyšuje tedy znatelně uváděnou heritabilitu DKK, vycházející z diagnostiky založené na rtg vyšetření kyčelního kloubu v klasické extenzní VD projekci uvedené výše (uvádí se 0.22 – 0,60, v závislosti na plemenu a použité studii). PennHIP systém však jde dál co do praktického využití v chovu jednotlivých plemen, a to modelem selekčního tlaku proti DKK v populaci. V tomto modelu je uvažováno, že 1.rok se zjistí průměrný distrakční index populace plemene, ve 2. roce bude povoleno krytí jedinců s tímto DI a nižším, opět se stanový průměr který bude použit v následujícím roce atd.

Nevýhodou PennHIP systému je poměrně složitější technické provedení, kladoucí nároky na standardizaci držení a působících sil při rentgenování, dále pak a to především hledisko radiační zátěže personálu.

Jak z výše uvedeného vyplývá, v současné době při vyšetřování dysplazie KK je zjišťován fenotypický projev znaku. Prováděná selekce je tedy fenotypová, ale je zde špatná korelace mezi genotypem a fenotypem, a proto vyústí ve fázi plateau, kdy tento postup nevede k dalšímu zlepšování populace. Dále je třeba si uvědomit a populační studie to prokazují, že geneticky není významný rozdíl mezi stupněm 2 – 4 co se týče předávání znaku na potomstvo, respektive pouštěním určitého stupně do chovu působíme pouze aritmetickou eliminací počtu jedinců zúčastňující se přenosu znaku a uvedené plateau bude takového stupně jaký si nastavíme. Zde je nebezpečí především u plemeníků, kdy jedinec v poměrně krátké době je schopen předat vadný znak velkému počtu jedinců v potomstvu.

MVDr.Milan Decker

Zdá se, že v genetice platí obecný předpoklad, že je-li genetická dispozice k určité vlastnosti děděna, pak je tato vlastnost chápána jako geneticky zapříčiněná. Navíc je tato vlastnost často přičítána jedinému genu. V tomto případě se jí pak můžeme snadno zbavit tím, že nebudeme postižené jedince používat v chovu.

O dysplazii kyčelního kloubu (DKK) se všeobecně soudí, že není způsobena jediným genem, ale že se jedná o polygenní onemocnění, u něhož je výpočet dědičnosti matematicky velmi komplikovaný.

Na téma DKK bylo publikováno pouze velmi málo seriozních vědeckých studií. Autorem jedné z nich je doktor veterinární medicíny Wayne Riser z Národního institutu pro zdraví (National Institute for Health). V roce 1960 provedl Riser následující pokus. Odchoval téměř sto štěňat ze spojení dysplaztických psů s dysplaztickými fenami německého ovčáka, které byly dále chovány v přesně definovaném prostředí tak, aby se zamezilo působení všech náhodný faktorů. Jejich strava, aktivita a ostatní podmínky byly naprosto identické a jedinou proměnnou byla tedy jejich genetická výbava. Ve věku dvou let byli všichni odchovaní psi utraceni a jejich kyčle byly vyšetřeny pitvou. Ani jeden z potomků dysplaztických rodičů neměl žádnou známku onemocnění dysplazií. Jestliže by jedinou příčinou DKK byly geny, pak by alespoň 25 % psů muselo jevit výrazné známky dysplazie.

Doktor Riser udělal proto další pokus a vychoval několik vrhů štěňat, které krmil potravou s vysokým obsahem bílkovin. Zjistil, že dysplazií trpěla pouze ta štěňata, která byla v dospělosti největší nebo druhá největší z vrhu. V současné době je dobře známo, že vysoký obsah bílkovin ve stravě je jednou z hlavních příčin DKK, neboť způsobuje příliš rychlý růst.

Myšlenka, že DKK je genetického původu má svůj původ zřejmě v roce 1930, kdy Gary Schnelle poprvé popsal DKK u psů v časopisu American Kennel Gazette. Schnelle na základě toho, že podobné onemocnění u lidí bylo považováno za genetické, usoudil, že tomu tak může být i u psů. Tato domněnka byla brzy vzata jako důkaz toho, že DKK je dědičná choroba, bez ohledu na to, že jediný skutečně vědecký pokus na významném vzorku psů (výše zmíněný Riserův), ukazuje na opak.

Statistické údaje říkají, že 30 % onemocnění DKK se projevuje pouze na jednom kyčelním kloubu a u 80 % případů, kdy jsou zasaženy oba klouby, je stupeň onemocnění u jednotlivých kloubů výrazně odlišný. Pochybuji, že vůbec existuje bilaterálně symetrický případ DKK. Protože genetická výbava působí stejně na oba klouby, jedná se o další důkaz toho, že DKK není genetickou chorobou.

Výzkumy zabývající se růstem kostí ukazují, že velikost a tvar kostí nejsou řízeny geneticky. Účelem kostí je podporovat a chránit měkké tkáně. Rostou tak, že osteoblasty ukládají vápník jako odpověď na nedostatek napětí a jsou naopak absorbovány osteoklasty tam, kde je napětí velké. Tímto způsobem jsou utvářeny během procesu růstu a mohou být znovu vytvarovány v dospělosti jako odpověď na následky úrazu.

Mnoho veterinářů a ostatních lidí soudí, že úroveň tělesného růstu je určena geneticky. Je snadné ukázat, že u zdravých jedinců to nemůže být pravda. V přírodě je příčinou růstu vždy potrava. Jestliže by genetická výbava jedince vyžadovala růst a potrava by nebyla v ten okamžik k dispozici, muselo by docházet k růstovým defektům (což nedochází). Růst je tedy řízen potravou. Zdrojem růstu je dělení buněk. Buňky mají určeno, kdy se mohou dělit. Velmi zjednodušeně řečeno, dělení může nastat až poté, kdy jsou v jádru přítomny všechny „základní stavební díly“ sloužící pro vytvoření duplikátu množiny chromozomů v jádru buňky. Zdrojem materiálu pro tyto stavební díly jsou snědené bílkoviny, dopravené do buněk a vhodně rozštěpené tak, aby mohly projít do jádra buňky. Vlci, divocí předchůdci domácího psa, jedí tehdy, když něco uloví. Tehdy se maximálně „přežerou“. Jejich kořist obsahuje mezi 12 až 18 % bílkovin. Štěňata vlků se krmí se svými rodiči stejným způsobem a všechny jejich buňky, které čekaly na stavební díly, se díky přísunu potravy začnou dělit. Růst je po krátkou dobu velmi rychlý a pak, až do ulovení další kořisti, se téměř zastavuje. Celkově to vypadá jako pomalý postupný růst, ale ve skutečnosti se skládá z jednotlivých rychlých úseků. Klíčem k dysplazii tedy není přejídání jako takové, ale příliš velký obsah bílkovin v potravě. Než byla v průběhu minulého století k dispozici průmyslově vyráběná krmiva, obsahovala strava domácích psů přibližně stejný obsah bílkovin jako strava vlků. S výrobou průmyslových krmiv začalo krmení psů, zejména výstavních, stravou s vysokým obsahem bílkovin, a výsledkem byly první výskyty DKK. V sedmdesátých letech začali výrobci krmiv prudce zvyšovat obsah bílkovin ve štěněčí stravě na 26, 28 a dokonce až 38 %, což mělo za důsledek příliš rychlý růst psů některých plemen. Dokonce i 18 % je víc, než v průměru dostávají ve stravě vlci a ti pak navíc 3 až 4 dny hladoví.

Riser zjistil, že příčinou DKK je biomechanická nerovnováha mezi růstem kostry a silou svalů. (= Síla svalů musí být postupně získávána fyzickou zátěží a být dána zejména jejich kvalitou, a ne rychlým růstem objemu svalové hmoty.) Všimněte si, že to není to samé jako extrémní nadváha, kdy váha těla překročí únosnost kostry. Riser prováděl experimenty se snahou zvýšit sílu svalů. Je třeba podotknout, že to bylo ještě před objevem anabolických steroidů. Zjistil, že cvičením lze u štěňat zvýšit sílu vždy jen o omezenou hodnotu, zatím co u dospělých psů takový limit neexistuje. Zdá se, že příroda má sama zabudovány obranné mechanizmy, které štěně před rychlým nárůstem síly prostřednictvím cvičení efektivně chrání.

Významná je také úloha vápníku ve stravě a jeho poměru k fosforu. Vápníku má být téměř dvakrát tolik, co fosforu a je důležité, že nesmí tvořit více než 2 % stravy rostoucího štěněte. Dokonce 2,2 % mohou být nebezpečná a obsah nad 5 % způsobuje významnou ztrátu na váze. Příliš mnoho vápníku způsobuje menší objem měkkých tkání a tím i hubenější štěňata.

Tedy, dokud štěně nemá velký přísun bílkovin, jeho tělo roste přirozeným způsobem, štěně má dostatek normálního pohybu a nemá žádná zranění, pak mu ani nehrozí DKK. Varování: to co se často na rentgenovém snímku jeví jako dysplazie se při pitvě ukáže být naprosto normálním kloubem. Rentgenové snímky jsou vzhledem k dysplazii špatným prorokem. Druhé varování: Osteoartritida není DKK. Skutečná dysplazie se projevuje obvykle do jednoho roku života a v některých případech se může jednat o traumatickou dysplazii způsobenou úrazem štěněte.

Přesto, že jsme si ukázali, že DKK není přímo způsobena vlivem genů, je tu jistý genetický faktor. Některé alely určitých genů mohou napomoci vzniku DKK více než jiné. Jisté geny například určují biochemické vlastnosti svalové hmoty. Určitá svalová hmota může být náchylnější k úrazům, nebo méně pevná, než jiná, a tím může zvýšit pravděpodobnost vzniku DKK. To ale nelze označit jako genetický původ DKK.

Konec článku

Abych zachoval jistou vyváženost, přeložil jsem pro vás ještě z brožury nejvýznamnější světové organizace zabývající se vyhodnocováním a evidencí DKK, americké OFA (The Orthopedic Foundation for Animals, Inc.), pasáž, kterou oni nazývají „Oprava směšných zavádějících informací o DKK“. Chtěl bych jen pro pořádek podotknout, že DKK jako genetická choroba, je pro OFA zdaleka nejvýznamnějším zdrojem nemalého příjmu a smyslem její existence.

 

Fotogalerie dysplazie kyčelních kloubů

Fotogalerie různých stupňů dysplazie kyčelních kloubů. Fota RTG snímků DKK lze kliknutím zvětšit. Každý snímek je opatřen hodnocením výsledku a podrobným popisem kloubů. Jsou zde uvedeny všechny stupně dysplazie, vč. kombinací nálezů.

 

 

V České republice má chov psů velice dlouho tradici, jeho základem a hlavním předpokladem je úspěšná reprodukce, tedy schopnost psů krýt a schopnost fen zabřeznout a odchovat zdravá, životaschopná štěňata. U mnoha plemen začíná však být prostá schopnost reprodukce velkým problémem. Bohužel v posledních několika letech klesají počty zabřezlých fen. Příčiny mohou být různé – radikální změna výživy (přechod na krmení granulemi), infekční choroby, abnormality a defekty pohlavních orgánů, vliv životního prostředí atd. Poslední dobou se také častěji vyskytuje méně typický průběh říje. V řadě případů se stává, že zevní příznaky říje jsou nevýrazné, chovatel správně neodhadne fázi pohlavního cyklu a následně špatně určí den krytí. Tvrzení, že nejlepší ke krytí je 10. – 13. den od začátku barvení, u mnoha fen neplatí, je to záležitost značně individuální. Proto je čím dál významnější určení plodných dní fen za pomoci laboratorních vyšetření. To je možné provést třemi vzájemně se doplňujícími typy vyšetření, mezi které řadíme hodnocení gynekologického nálezu, stanovení hladiny progesteronu v periferní krvi a cytologické vyšetření poševní sliznice.

 

Fáze reprodukčního cyklu se člení na proestrus, estrus, metestrus a anestrus.

 

Proestrus- Chovatelé toto období označují jako barvení, protože je typické krvavým výtokem, otokem přezky, častým močením (značkováním). Fena se stává neklidnou, neposlušnou a také se zvyšuje její atraktivita pro psy. Ale i přes zvýšenou atraktivitu se fena brání krytí. Během proestru na ováriích roste skupina 10 – 20 folikulů. V průměru trvá proestrus 7 - 9 dní, ale existují značné plemenné i individuální odchylky (krajní hodnoty jsou 2 – 28 dní). Ke konci proestru rychle stoupá hladina luteinizačního hormonu (LH). Toto období bývá také označováno jako LH peak nebo LH vlna a trvá 24 až 72 hodin, dochází k němu zpravidla 48 hodin před ovulací. V průběhu proestru dochází ke zvýšené sekreci endometria, kontrakcím myometria, prosáknutí vulvy. Sliznice poševní předsíně je zvlhčena a překrvena, děložní krček se otevírá. 

 

Estrus- Druhá fáze pohlavního cyklu. Označována bývá jako hárání nebo vlastní říje, v této fázi dochází k ovulaci a mělo by tedy dojít k případnému krytí. Je samozřejmé, že fena by měla být kryta, příp. inseminována, jen tehdy, je-li zdravá, vakcinovaná, odčervená a v dobré kondici. Během estru je děložní krček otevřený. Výtok se mění v narůžovělý až bezbarvý a otok přezky u většiny fen opadá. Poševní sliznice bledne, osychá a je výrazně zřasená. Období estru trvá zhruba 5 až 9 dní (krajní hodnoty jsou 3 – 21 dní). V tomto období většina fen psy vyhledává, dává ocas na stranu a výrazně se psovi staví. Přibližně 24 až 72 hodin po LH peaku dochází k ovulaci. Mladší feny ovulují dříve. V průběhu ovulace a i po jejím skončení dochází k luteinizaci některých buněk (přeměna části thékálních a granulózních buněk na buňky luteální) ve stěně folikulu   a dochází k tvorbě žlutého tělíska (corpus luteum). V souvislosti s tím také stoupá hladina progesteronu v krevním séru. U fen se při ovulaci z Graafových folikulů uvolňují oocyty I. řádu, které ještě nejsou schopné oplození. Teprve v průběhu sestupu vejcovody procházejí uvolněné oocyty zracím dělením a mění se na oplození schopné (fertilní). Můžeme tedy říct, že fertilizační schopnosti dosahují oocyty druhý až třetí den po LH peaku a udržují si jí 48 až 72 hodin. Z toho vyplývá, že při respektování veškeré fyziologické variability, se může u fen nejplodnější období pohybovat mezi druhým a jedenáctým dnem po LH peaku. Během jednoho krytí je do pohlavního aparátu feny dopraveno asi 500 milionů spermií. Aby byly spermie schopné oplodnit vajíčko, musí projít fází zrání tzv. kapacitací. Při kapacitaci dojde k aktivaci enzymů na povrchu hlavičky spermie a ty následně umožňují projít spermii přes obaly vajíčka. Spermie musí zpravidla počkat na dozrání vajíčka, z toho důvodu mají schopnost vyčkat ve vejcovodech 4 – 6 dní. Termín krytí tedy nelze považovat za termín oplození. V estru jsou silné kontrakce myometria, dochází k výraznému edému vulvy, ze které vytéká hlen. Poševní předsíň je vlhká s nastříknutými cévami, děložní krček je otevřený a vytéká hlen.   

 

Metestrus- Označuje se tak třetí fáze pohlavního cyklu a říká se jí též fáze luteální. U březích fen trvá 50 až 60 dní a u nebřezích fen probíhá 60 až 90 dní. V tomto období je funkční corpus luteum. Jeho činnost skončí porodem, pokud je fena březí. Není-li fena březí, dochází k zániku (regresi), pro kterou je typický postupný pokles hladiny progesteronu. U nebřezích fen je metestrus obdobím bez vnějších příznaků, výtok postupně ustává. Stav poševní sliznice se v průběhu toho období mění. V první části je ochablá, mramorovitá a spíše lesklá. Postupem času se sliznice vrací do klidového stavu. Dochází k uzavírání děložního krčku a ten se vyplňuje zátkou hustého hlenu, sekret přechází přes tmavší až v čirý hlen a postupně vymizí úplně. Nekryté feny během této fáze mohou vykazovat příznaky falešné březosti. Sekreční činnost a kontrakce dělohy ustávají, mizí otok vulvy i vytékající hlen. Též mizí překrvení sliznice poševní předsíně a uzavírá se děložní krček. 

 

Anestrus- Je to poslední fáze cyklu a nazývá se obdobím klidovým. Délka je plemenně i individuálně variabilní, většinou je to 125 až 150 dnů (krajní hodnoty jsou 65 – 300 dnů). Poševní sliznice je na pohled pružná, lesklá, bez výrazného zřasení. Také dochází k regeneraci vnitřní výstelky dělohy. Progesteron v krevním séru vykazuje bazální hladinu (do 1ηg/ml). Sekret zcela vymizí, jen v některých případech přetrvává nepatrné množství čirého hlenu.

 

Během hormonálního cyklu se mohou vzájemně prolínat změny, které probíhají na poševní sliznici a proto nestačí vhodnou dobu k připuštění určit jen podle výsledku gynekologického vyšetření. Stejně tak se nelze řídit jen podle výsledků poševní cytologie, protože obraz zjišťovaný cytologickým vyšetřením je hlavně výsledkem působení estrogenů. U některých fen je období, při němž dochází ke zvýšení koncentrace progesteronu, poměrně dlouhé a proto při interpretaci výsledků jednorázového vyšetření může dojít k mylnému odhadu doby LH peaku. Z uvedeného vyplývá, že jednotlivá vyšetření se vzájemně doplňují. Důležité to může být hlavně v případě, pokud si chovatel není jistý, kdy přesně fena začala barvit a velký význam mohou tato vyšetření mít i u opakovaně nezabřezávajících fen. Díky těmto vyšetřením můžeme také odhalit i neplnohodnotné či tzv. „rozštěpené říje“. Další význam má určení optimálního dne krytí i z hlediska welfare psů. Jestliže je fena nakryta ve správný den, bývá většinou svolná a tak odpadá leckdy násilná manipulace ze strany chovatele, který se často snaží fixovat bránící se fenu. A platí to i naopak, pokud se pes dostane k feně v době, kdy je pro něj přitažlivá, chovatel nemusí do spojení zasahovat a průběh krytí je tedy přirozený.

 

Gynekologický nález- Gynekologické vyšetření se provádí zrakem (adspekcí) přes poševní spekulum. Hodnotí se vnější vzhled sliznice, kvalita sekretu a stav děložního krčku. V průběhu hormonálního cyklu prodělává poševní sliznice výrazné změny. Na začátku barvení je lesklá, překrvená a edematózní. V době ovulace začíná blednout, osychá a je výrazně zřasená. Při končení říje poševní sliznice ochabuje, ztrácí řasení a bývá často mramorovitá. Probíhající změny se mohou vzájemně prolínat a proto určitě nestačí pouze gynekologický nález, slouží spíše pro hrubou orientaci. Při tomto vyšetření mohou být odhaleny případné anatomické odchylky pochvy nebo poševní předsíně, např. zúžení pochvy, anomálie v utváření děložního krčku či enormně vyvinutá panenská blána.

 

Stanovení hladiny progesteronu- Krev je odebírána ze žíly z hrudní (vena cephalica antebrachii) nebo pánevní končetiny (vena saphena lateralis). Před ovulací u feny dochází k vzestupu hladiny progesteronu, tento vzestup je přímo vyvolán zvýšením hladiny LH. Stanovením koncentrace progesteronu lze tedy nepřímo určit, jestli již vzestup hladiny LH začal nebo zpětně odhadnout, kdy ke zvýšení hladiny LH došlo. Nejvhodnější doba pro krytí feny je 4 – 5 dní po peaku LH. Uvádí se, že koncentrace progesteronu v tomto období vyšší než 5ηg/ml svědčí o již proběhlé ovulaci. Bazální hladiny progesteronu (0,4 ± 0,1 ηg/ml) se zvyšují souběžně s vrcholem LH nebo u některých fen i krátce před ním. Teprve po mírném zvednutí hladiny progesteronu (při současném zvýšení plazmatických koncentrací estrogenů) se mezi dosavadními projevy hárání objevuje i svolnost k páření. Protože je svolnost značně nekonstantní vlastnost, tak se za limitující kritérium začátku estru spíše považuje preovulační vrchol LH. Ve vrcholu estru se prudce zvyšuje sekrece progesteronu. Na konci fertilního období, v posledním dni estru, se koncentrace progesteronu pohybují mezi 10,3 – 24,1 ηg/ml. Ke konci metestru progesteron postupně klesá až na bazální hladiny 1 - 2 ηg/ml.

 

Cytologický nález- Poševní (vaginální) cytologie sleduje závislost změn vzhledu buněk poševní sliznice na změny hladin pohlavních hormonů v těle feny během jejího pohlavního cyklu. Je to jedna z nejpoužívanějších metod vůbec, která slouží k rozlišení časného proestru, estru a diestru. V průběhu cyklu se mění počet buněk, jejich tvar a také schopnost přijímat různá barviva. I u tohoto vyšetření platí, že se probíhající změny mohou prolínat. Během vyšetření můžeme také odhalit zvýšené množství bakterií v preparátu, bakteriální infekce může být příčinou nezabřeznutí feny. Vaginální cytologie se stala vhodným vyšetřením pro svou technickou jednoduchost a relativní finanční nenáročnost. Hormonální změny v průběhu pohlavního cyklu feny se výrazně promítají do vzhledu poševní sliznice a hlavně pak do zastoupení buněk dlaždicovitého epitelu, který kryje sliznice. Se stoupající vrstvou ztrácejí buňky kontakt s cévkami, které je vyživují, a proto postupně degenerují a zanikají. Rohovatějící vrstevnatý dlaždicový epitel tvoří výstelku děložního čípku, pochvy, poševní předsíně a vulvy. Každá z uvedených vrstev je tvořena morfologicky charakteristickým typem buněk, jejichž nález v poševním nátěru je specifickým odrazem určitého hormonálního profilu samice. Ve vzorcích se vyskytují buňky bazální, parabazální, intermediární, superficiální, dále leukocyty, erytrocyty a histiocyty. Vzorky získáváme stěrem klenby poševní z oblasti před děložním krčkem. Odběr vzorků je tedy velice důležitý pro následné vyšetření, protože stěr např. z přezky by nebyl příliš objektivní. Pokud se provádí cílené sledování změn na poševní sliznici v průběhu celého hárání, tak se doporučuje začínat s odběry co nejdříve v proestru nebo alespoň od 5. dne po zachycení začátku hárání a pokračovat až do časného metestru. Stačí dodržovat mezi jednotlivými stěry dvou až třídenní intervaly. Stěr se provádí na stojící feně, která je fixovaná u hlavy a za ocas, ocas je zvednutý. Doporučuje se zavádění nástrojů pomocí spekula, vaginoskopu nebo poševního zrcadla, umožňuje to snazší manipulaci v místě odběru. Nástroje se musí zavádět nejprve pod úhlem asi 45 – 60⁰, teprve po průchodu poševní předsíní se může pokračovat vodorovně až do pochvy k místu odběru. Vzorek se nanáší válivým pohybem v jedné řadě na délku podložního sklíčka, tak se docílí toho, že nátěr je tenký a rovnoměrný. Provede se fixace vzorku nad mírným plamenem až do optického vyschnutí. Následuje barvení preparátu, nakonec se preparát opláchne vodou, nechá zaschnout a může se prohlížet pod mikroskopem. Posuzování cytologických preparátů vyžaduje určitou praxi. Vrchol estru - až 100 % dominance acidofilních, převážně anukleárních superficiálních buněk.

Poševní cytologie může být využita v následujících oblastech:

1) Určení rozštěpené či falešné říje

2) Určení vhodné doby krytí, inseminace (vyšetření mladých fen před zařazením do chovu, opakovaná neplodnost (infertilita) fen, chovatelská kontrola, ekonomika chovu)

3) Stanovení pravděpodobnosti oplození při průkazu nežádoucího nakrytí

4) Diagnostika patologických stavů pohlavního ústrojí (specifikace abnormalit pohlavního cyklu, určení místa patologického procesu)

 

Určení vhodného dne ke krytí je pro chovatelskou praxi velmi přínosné a významné. Mezi největší přínosy patří možnost zabřeznutí fen, které dříve nezabřezly kvůli nesprávnému načasování doby krytí, ať již z důvodu určení špatné fáze říje či kvůli neznámému začátku barvení. Při zahraničním krytí tento kvalifikovaný odhad značně snižuje finanční náklady, odpadá nutnost zde setrvávat více dní kvůli čekání na správnou dobu krytí nebo z důvodu dalšího překrývání feny. V neposlední řadě je nutné hledět i na welfare psů, jak jsem již v mé práci dříve zmiňovala. Pomocí těchto metod můžeme odhalit i zdánlivou neplodnost fen a nebo zjistit falešnou říji, rozštěpenou říji či se ujistit při méně typickém průběhu říje. V případě nežádoucího krytí můžeme podle cytologického vyšetření určit, jak velká je pravděpodobnost, že fena zabřezla. Optimální den ke krytí je možné odhadnout pouze 48 – 72 hodin dopředu a platí zde tedy zásada, že čím menší je rozmezí mezi provedeným vyšetřením a doporučeným dnem krytí, tím přesnější jsou závěry.

Progesteron - vhodná doba ke krytí feny

Celková doba hárání se u feny pohybuje v průměru mezi 10-21 dny. Jelikož je však určení vhodné doby ke krytí v řadě případů obtížné, stanovuje se vhodná doba na základě stanovení koncentrace progesteronu v krvi chemiluminiscencí. Dle zjištěných hodnot je následně určen termín krytí nebo doporučen další termín odběru. Pokud jsou hodnoty progesteronu pod 2 ng/ml, následující vyšetření by mělo proběhnout za 3-5 dní. Při hodnotách 2-5 ng/ml opakování vyšetření nebo krytí za 2-4 dny. Hodnoty 5-8 ng/ml znamená krytí za 1-2 dny. Maximální hodnoty značící okamžité krytí u feny jsou 8-16 ng/ml.

 

Progesteron	Fáze pohlavního cyklu	Doporučený termín krytí
pod 2 ng/ml	proestrus	nutné opakované vyšetření za 3-5 dní
2–3 ng/ml	den LH peaku	opakovat vyšetření či krytí za 3-4 dny
3,1–4,5 ng/ml	období po LH peaku	krýt za 2-3 dny
4,6–8 ng/ml	období po ovulaci	krýt za 1-2 dny
8,1–16 ng/ml	ukončení fertilního období	krýt ihned

Wikipedia.org
Mezi dalšími způsoby využívají chvatelé např. tyto, které více či méně přibližují dobu vhodnou ke krytí feny. Jedná se o stanovení na základě změn charakteru výtoku, kdy optimální doba nastává při přechodu krvavého na růžový. Další způsob je založen na svolnosti feny k páření, přičemž k samotnému aktu by pak mělo dojít za 3-4 dny. Další metodou stanovení je výpočet 10.-12. dne hárání.

Za nejpřesnější metodu a metodu s největším využitím však můžeme považovat pouze stanovení hladin progesteronu v krevním séru. Z jeho koncetrace lze poté bezpečně zjistit nejen fázi těhotenství, ale i upřesnit optimální dobu ke krytí. Ostatní způsoby mohou být v různých případech velice zkreslené.

V závislosti na vyšetření progesteronu lze pak stanovit úspěšnost zabřezlých fen na 80-90%. Navíc se předpokládá, že přesnější odhad doby ke krytí může zvýšit i počet mláďat ve vrhu.

 

 

 

Březost (gravidita) feny

 

   Březost začíná oplodněním, jehož přesný termín lze stěží stanovit. Svolnost feny k páření trvá totiž několik dní, životaschopnost spermií trvá až 6 dní a vajíčka jsou po ovulaci schopna oplození 2-3 dny. Průměrná doba březosti u fen je 63 dnís rozpětím +- 6 dní. Přitom porody v termínu 58. až 60.den březosti označujeme za předčasné a porody v termínu 66. až 70. den za přenášení. Zralost plodů je určována jejich schopností přežít ve vnějším prostředí – dýchat atmosférický kyslík, přijímat potravu, vyměšovat, apod. Tato schopnost je podmíněna zralostí plicního epitelu, kterou plod dosáhne v 58. dni březosti.

 

   Březost lze nejdříve diagnostikovat ultrazvukovým vyšetřením od 21. dne. Od cca 40. dne březosti lze na základě RTG vyšetření dutiny břišní spolehlivě stanovit počet štěňat dle počtu kalcifikovaných koster a hlaviček plodů. Mezi příznaky březosti patří opatrnost, žravost, zvětšení dutiny břišní, zvětšení mléčné žlázy a vulvy, případně tvorba mléčného sekretu v mléčných žlázách.

 

---

 

 

 

GRAVIDITA

pokiaľ krytie prebehlo bez akýchkoľvek väčších komplikácii je potrebné zistiť či dopadlo úspešné
prvých 11. dní zostupuje vajíčko vajcovodom, 12. – 16. deň sa zbavuje obalov a voľne sa pohybuje v dutine maternice ( 14. deň je zárodok asi 1mm veľký ) a 20. deň dochádza k jeho uhniezdeniu (21. deň je zárodok veľký asi 5mm), vytvára sa placenta.
veterinárna medicína zatiaľ ešte nemá „psí tehotenský test“, ktorý by už v rannej gravidite zistil hormón vylučovaný placentou.
Diagnostika gravidity
Abdominálna palpácia
Ultrazvukové vyšetrenie
Röntgenologické vyšetrenie
Pomocné metódy
Abdominálna palpácia
vyšetrenie brušnej dutiny prehmataním brucha, maternica gravidnej suky sa nám javí najskôr ako guličky (plody), ktoré sa tak zväčšujú na veľkosť ping-póngovej loptičky, potom sa celý roh maternice zväčšuje a je tak zle priehmatný
najpresnejšia a v súčasnosti najčastejšie používaná metóda stanovenia gravidity.
medzi 25. – 30. dňom gravidity, kedy sa embrya zobrazujú ako biele štruktúry na čiernom pozadí embryonálneho váčku.
Röntgenologické vyšetrenie
optimálna doba na RTG vyšetrenie gravidity je od 45. dne gravidity, kedy sú už kostry plodov čiastočne osifikované.
výhodou je presné zistenie počtu šteniat.
Pomocné metódy
stanovenie koncentrácie sérového relaxínu (relaxín je hormón produkovaný primárne placentou matky (suky) a možno ho označiť tiež za hormón špecificky spojený z graviditou).
koncentrácie sérového relaxínu sa u gravidných súk zvyšujú  v porovnaní z negravidnými od 20.-30. dňa gravidity a vrchol dosahujú v strede gravidity.

Vývoj zárodku a plodu

od 23. dňa sa u zárodku začína vyvíjať pečeň, čeľuste, oči a nos (ňufák)  
na 25. deň sa už začínajú objavovať stavce, zuby a končatiny
od 28. dňa gravidity je možné pozorovať mierne zväčšovanie brucha a taktiež sa suky stávajú žravejšie a spokojnejšie
od 30. dňa prebieha osifikácia (tvorba kosti) lebky a čeľusti
na 33. deň začínajú rásť prsty a osifikujú končatiny.

POZOR!
 
Do 35. dňa dávame veľký pozor na zásahy do organizmu matky, všetko má vplyv na zárodky, odporúča sa neočkovať, neodčervovať a „neodblšovať“
Suka je veľmi citlivá na akékoľvek zmeny, takže nemeníme denný režim, venčenie, typ kŕmenia, ležovisko ani vlastné chovanie
prípadne nutné a neodkladné zákroky si radšej starostlivo zaznamenáme
v tomto čase sa môže vážne poškodiť vývin niektorého z orgánov, do 35. dňa je navyše maternica  schopná zárodok absorbovať – pohltiť, potom  už  nie je riziko tak veľké, suka sama mení chovanie.
je to vhodná doba na prechod na kŕmenie pre gravidné suky.


Od 35. dňa sa postupne vytvára základ pre vývoj zmyslových orgánov plodu a začína taktiež proces osifikácie niektorých plochých kosti lebky a dlhých kosti končatín.
zárodok v tomto období dosahuje približne 20% z pôrodnej veľkosti plodu.
po 35. dni sa už výrazne začínajú zväčšovať požiadavky suky na množstvo a kvalitu prijímaných živín, aj preto by sme mali začať cielene regulovať príjem potravy a ich pracovný výkon.
suku môžme kŕmiť viackrát denne, ale zhruba podľa počtu vyvíjajúcich zárodkov zvyšujeme kŕmnu dávku  o 0,5 – 1,5% denne podávaním koncentrovanejších krmív, ktorými sú krmiva pre psov v záťaži alebo krmivá určené priamo pre gravidné a laktujúce suky.
tieto receptúry obsahujú okolo 28 - 30% bielkovín.
Množstvo podávaného kŕmenia by malo odpovedať hmotnostnému prírastku  suky o 0,5% denne.
na 40. deň  sa už hovorí o plode, prebieha osifikácia stavcov a prstov, zatvárajú sa očí,
po 40. dni gravidity zaberá maternica 2/3 brušnej dutiny, v tomto čase sa odporúča kŕmiť  3 - 5x denne v menších dávkach.
na 45. deň sa osifikuje panva a začína narastať srsť.
po 50. dni má telo už sformovaný tvar
od 55. dňa sa kalcifikujú (ukladajú sa solí vápnika do tkanív) zuby.
na 60. deň dorastá srsť na nose, končatinách, chvoste a brušku.

Príprava k pôrodu.

Príznakom pôrodu sú prepadnuté brušné steny nad slabinou, splošťujú sa partie medzi sedacími hrboľmi, vulva je zdurená, prechodne sa objaví priehľadný hlienovitý výtok, suka je nekľudná, snaží sa o olizovanie vulvy, zduruje sa mliečna žľaza (na pohmat teplá a načervenalá) a struky, suka zalezie na pôrodné miesto (búda, pôrodný box, alebo iné temné, kľudné miesta vhodné k pôrodu).
ďalším príznakom je znížený, alebo obmedzený príjem krmiva 12 až 24 hodín pred pôrodom.
 Vtermíne 12 -36 hodín pred pôrodom môže prechodne poklesnúť teplota o 1-1,5 C.
posledné príznaky fázy prípravy k pôrodu sú prvé slabé bolesti, suka sa často otáča k bruchu, vstáva a líha si, občas hrabe končatinou, často močí a zrýchlené dýcha.
príprava k pôrodu trvá asi 1 – 2 hodiny, u niektorých citlivejších sučiek až 10 hodín.
čím citlivejšia suka, tým intenzívnejšie príznaky je možné pozorovať. 

PÔROD

Aj keď je suka gravidná cca 63 dní, väčšina súk rodí skôr, alebo neskôr.
do cca 57. dňa po nakrytí hovoríme o potrate (aborte) - narodené plody v tomto čase nebývajú vo väčšine prípadov životaschopné a uhynú.
od 58. dňa gravidity je možné  narodené šteňatá pri zvýšenej starostlivosti odchovať.
opačný extrém je prenášanie plodov, ako absolútnu hranicu možno považovať 69. deň gravidity, potom je nutné suku dôkladne prehliadnuť v ordinácii a pôrod umelo vyvolať alebo previesť cisársky rez, doba gravidity sa počíta obvykle od prvého dátumu nakrytia.

Suka pri  ruji uvoľňuje niekoľko oplodnenia schopných vajíčok, ktoré čakajú na spermie psa
vo vajcovode a maternici môžu byť teda prítomné vajíčka oplodnené v rôznom čase, napr. s odstupom niekoľko desiatok hodín pri opakovanom prekrytí alebo šteňatá nielen rôzneho veku, ale i od rôznych otcov, pokiaľ trebárs utiekla a noc strávila v objatí psieho osadenstva celej dediny,
pre značnú časovou variabilitu možného splynutia spermie a vajíčka sa dĺžka gravidity obvykle počíta od prvého známeho spojenia suky so psom.

Pôrod - fyziologická záležitosť - nie choroba. (väčšina súk celkom spontánne a bez komplikácii porodí i bez ľudskej pomoci)
nemusíme ho teda brať ako niečo výnimočného a suku tým nepríjemne stresovať.
približne 85% pôrodov prebieha bez akýchkoľvek komplikácii v domácom prostredí, zhruba ďalších 10% je pôrodov tzv. asistovaných, to znamená, že vyžadujú prítomnosť a pomoc veterinárneho lekára a zabývajúce pôrody sú tak komplikované, že je nutné suku zaviesť na operačný sál
komplikácie sa riešia zväčša cisárskym rezom, a to ako pôrod bude prebiehať záleží na veku suky, jej kondícii, type suky a podobne.

Štádia pôrodu

      Prvé štádium:

Dochádza k uvoľneniu krčka maternice a jeho úplnému otvoreniu
objavujú sa taktiež sťahy maternice, ale zatiaľ bez sťahov brušnej svaloviny a aj preto nie sú chovateľom na sučke pozorovateľné
môže sa objaviť výtok plodových vôd (slamovo sfarbená, ľahko viskózna tekutina pripomínajúca vzhľadom moč).
táto fáza trvá priemerne 6 - 12 hodín, v krajnom prípade to ale môže byť dlhšia ako 24 hodín
vzhľadom k jej nie úplne špecifickým príznakom ju môže majiteľ prehliadnuť

 Druhé štádium:

Začína úplným otvorením maternicového krčku a zapojením sa brušného lisu do pôrodu.
končí vypudením plodu, kde zároveň začína tretia fáza, ktorá vlastne končí vypudením placenty, čo sa väčšinou deje v odstupe niekoľkých minút po vypudení plodu.
pomerne často odchádzajú dve placenty až potom, čo sa narodia dve šteňatá bez placenty.
suky s viac ako jedným šteňaťom teda osciluje medzi druhým a tretím štádiom.


Prvé šteňa je väčšinou porodené do 10 – 30 minút po odtečení plodovej vody, pri normálne prebiehajúcom pôrode je žiaduce aby sa tak udialo najneskôr do 2 hodín po odtečení plodovej vody
interval medzi šteňatami je variabilný spravidla sa to pohybuje od 30 minút do 1 hodiny s tendenciou predlžovania k pôrodu posledného šteňaťa
za normálnych okolnosti by, ale interval medzi šteňatami nemal byť dlhší ako 4 hodiny.



Šteňatá sa rodia väčšinou hlavičkou napred (60%), ale ani zadná poloha (40%) nemusí predstavovať problém.
ešte v pôrodných cestách praská prvý obal, v ktorom je šteňa skryté, čo umožní dodatočné zvlhčenie pôrodných ciest a uľahčí sa tak cesta šteňaťa von z tela matky.  
druhý obal je rozhryzený sukou (u prvôstky je niekedy nutné v tomto okamžiku zasiahnuť a šteňa z obalu pohotovo vybaviť).
suka taktiež veľmi intenzívnym lízaním zbaví šteňa všetkých plodových obalov a predovšetkým touto masážou umožní naštartovanie normálneho dýchania.

  V prípade, že sa sučka dostatočne nevenuje šteňatám, je opäť rada na chovateľovi, musí veľmi dôkladne novorodenca osušiť, vybaviť zvyšky plodovej vody z dutiny ústnej a nosnej a intenzívnym trením šteňa oživiť
dovoľujem si len upozorniť, že mokré šteňa je veľmi klzké a pre laika môže byť problém ho udržať (resp. nepustiť z ruky), držíme ho v dlani jednej ruky (telíčko), hlavičku pridržujeme medzi palcom a ukazováčikom, druhou rukou ho trieme suchou handričkou a pridržujeme.


Suka popr. chovateľ taktiež pretrhne pupočnú šnúru, na rozdiel od suky chovateľ použije na podviazanie pupočného povrazca niť a koniec pahýľu vydezinfikuje.
Povrazec je optimálne pretrhnúť ťahom, tzn. nestrihať, zhruba 4 cm od pupku, pretrhnutie ťahom obmedzí riziko krvácania i vstupu infekcie.
čo najskôr po pôrode by sa malo šteňa napiť mledziva aj preto, že obsahuje veľké množstvo látok dôležitých pre jeho život, snažíme sa ho teda priložiť ku struku, ak to samo nezvláda prípadne nevie si nájsť k nemu cestu.
matka má väčšinou tendenciu zožrať vypudené placenty, nie je príliš vhodné nechať ju zožrať viac ako 2 - 3,  pretože by to mohlo byť spojené s tráviacimi ťažkosťami (časté je najmä vracanie alebo hnačka)

Tretie štádium:

Dĺžka druhého a tretieho štádia je od niekoľko málo hodín (obvykle 2-6 hodín) až do 36 hodín (predovšetkým u suky s viac ako 8 šteňatami).
platí, že od zapojenia sa brušného lisu (teda od objavenia sa viditeľných kontrakcií) do pôrodu prvého šteňaťa by nemalo uplynúť viac ako 1 hodina.
Intervaly medzi šteňatami by sa mali pohybovať v rozmedzí 30 min až 1 hodiny za predpokladu intenzívneho tlačenia.
pauzy dlhšie ako 60 minút sú  podozrivé a je na mieste vec konzultovať s veterinárom.

  V poslednej tretej fáze pôrodu dochádza teda k vytlačeniu plodových obalov. K ich vypudeniu dochádza spravidla 5-15 minút po porodení šteňaťa.
Keďže plody suky môžu byť striedavo porodené z každého maternicového rohu, dve placenty môžu byť vytlačené naraz po porodení dvoch šteniat. Z toho dôvodu, že odlučovanie a vytláčanie plodových obalov u zvierat s viacerými plodmi sa deje medzi jednotlivými mláďatami, tretie štádium pôrodu prakticky začína už  v priebehu druhého štádia.
Podobne ako pri iných druhoch zvierat pozorovanie rodiaceho zvieraťa musí byť diskrétne – obmedzuje sa len na vyslobodenie šteňaťa z plodových obalov pri nevšímavosti suky.   


Suku i šteňatá je dobré nechať čo najviac v kľude, pokiaľ to nie je nevyhnutné, z výnimkou úvodnej prehliadky so šteňatami  nemanipulujeme a necháme ich pri matke, kontrolujeme len ich prisávanie sa ku strukom.
Matka by mala mať k dispozícii vodu i žrádlo, aby sa mohla po pôrode (popr. i v jeho priebehu) napiť a nažrať.
šteňatá pravidelne vážime, aby sme mali prehľad či sa vyvíjajú normálne a porovnateľné v rámci vrhu. Ideálne je ak si ich označíme farebnými povrázkami na krk či iným netraumatizujúcim spôsobom.
Suka sa po pôrode čistí 3 - 4 týždne - výnimočne až 8 týždňov.
Normálne očistky  nezapáchajú a sú tmavo zeleno až krvavo sfarbené, postupom času sa ich množstvo znižuje.


Výnimočne sa môže objaviť u suky po pôrode agresívne chovanie voči šteňatám, popr. i voči majiteľovi (predovšetkým u prvorodičiek), väčšinou sa stav samovoľné upraví behom jedného dňa a nastúpi normálny materský pud, do jeho nástupu je treba šteňatá samozrejme chrániť a poprípade ich kŕmiť umelým psím mliekom (je bežne predajne na trhu)
v deň pôrodu či nasledujúci deň je doporučená sonografická kontrola maternice pre vylúčenie prípadného zadržaného plodu a posúdenie zvyškov placenty ( a to najmä pri dlhšie trvajúcich pôrodoch)
 

 

 

Přípravná fáze

 

    

   Celková délka přípravné fáze je 3 až 12 hodin, u poprvé rodících nebo nadměrně nervózních fen se může prodloužit až na 24 hodin. V této fázi je potřeba vytvořit podmínky pro porod. Většina porodů však probíhá v nočních hodinách. Typickým příznakem v této fázi je pokles tělesné teploty o 1 až 1,5 C. Pokles teploty přetrvává několik hodin, potom teplota opět stoupne na normální hodnotu. Od této doby můžete očekávat první štěně do 12 hodin. 

   Před nastávajícím porodem začíná být fena neklidná, ohlíží se, může se chvět, má bolesti, zrychleně dýchá, častěji močí, olizuje si vulvu, vyhledává přítomnost majitele, či naopak klidná místa. Můžeme pozorovat první lehčí stahy břišního lisu. Fena zpravidla nepřijímá potravu.

V této fázi je již vulva zduřelá, objevuje se špinění, z krčku dělohy se uvolňuje hlenová zátka, což pozorujeme jako výtok většího množství hlenu. Dochází i k prvním stahům dělohy.

 

 

 

Porod štěňat

 

   Každé štěně je vypuzováno v samostatných porodních cyklech. Optimální interval mezi porody jednotlivých štěňat je 15-20 minut. V toleranci jsou intervaly 2 až 3 hodiny. U mnohočetných vrhů se ke konci porodu intervaly mezi štěňaty prodlužují. Pokud je však fena u delších intervalů klidná a intenzivně netlačí nebo neodešla plodová voda, víceméně nehrozí žádné nebezpečí.

   Při vypuzování  dochází k intenzívním peristaltickým stahům na děloze. Plodové obaly jsou tlačeny na vnitřní branku děložního krčku. Zvýšený tlak tekutiny v prvním plodovém vaku zpravidla vyvolá jeho prasknutí a výtok plodové vody. To je pro chovatele informací, že štěně vstupuje do děložního krčku. Po odchodu plodové vody by mělo být štěně vypuzeno nejpozději do jedné hodiny. Je důležité, aby nedošlo k nedostatku kyslíku (hypoxii). Štěně musí projít nejkritičtějším místem děložního krčku co nejrychleji. Zvláště důležité je rychlé vybavení při zadní poloze (zadními nožkami), kdy dochází ke kompresi pupeční šňůry o pánevní dno a štěně, které se začne dusit tím, že nemá zajištěn přísun okysličené krve. Ve snaze nadechnout se, vdechne plodovou vodu a zahltí se.

   Štěňata vycházejí v poloze přední (hlavičkou) nebo zadní (nožkami) v poměru 60 : 40. Po vypuzení mláděte fena překousne pupeční šňůru a olizuje štěně. Tak z něj odstraňuje plodové obaly a stimuluje dýchání.

 

Na obrázcích vidíme porod štěněte v poloze přední. Štěně se rodí bez plodových obalů, které zůstávají s placentou v porodních cestách. Na druhém obrázku je patrný odtok čiré plodové vody.

 

 

 

Vypuzení lůžka (placenty)

 

   Těsně po porodu štěněte (nebo současně s ním) dochází k vypuzení lůžka. Pokud však dojde při porodu k přetržení pupeční šňůry, lůžko zpravidla zůstává v děloze a teprve s dalšími stahy se oddělí a je vypuzeno ven. Běžně je lůžko vypuzeno do 5 až 15 minut po porodu štěněte. Vzhledem k tomu, že se střídají při porodu oba děložní rohy, může se stát, že jedno nebo více lůžek je vypuzeno najednou až po porodu několika štěňat. Odchod poslední placenty je ukončen do 2–3 hodin po porodu posledního mláděte. Placenty fena většinou požírá. Mezním limitem pro vypuzení lůžka po porodu posledního štěněte je 6 až 12 hodin. Po této době již dochází k velmi rychlému rozkladu lůžka a zadržených lochií (očistky) a vzniká reálné nebezpečí bakteriální infekce dělohy, která může fenku ohrozit i na životě. Celková doba porodu se podle počtu štěňat pohybuje v rozpětí 2-24 hodin.

 

Na těchto obrázcích vidíme u stejné feny štěně, které se rodí s plodovými obaly. Na druhé fotografii je patrný zelenavý okraj placenty a z části i placenta samotná. Fena se snaží štěně uvolnit z plodových obalů.

 

 

 

Šestinedělí

 

   Poporodní výtok obvykle trvá 2 až 3 týdny (ojediněle až 6 týdnů). Normální očistky jsou zelené až červenohnědé a nemají nepříjemný zápach. Výtok spojený se zánětem dělohy je hnisavý a nepříjemně zapáchá. Kompletní involuce (zavinutí) dělohy je ukončena do 3. měsíce po porodu.

 

Na této fotografii je již fena po porodu, štěňátka jsou suchá, čilá, kojí se. Majitel je označil stužkami s čísly.

(Fotografie porodu štěňat plemene Kanárská doga (Dogo Canario) poskytla chovatelská stanice Carlson`s Bull.)

---

 

Co dělat při porodu štěněte

 

   Doporučujeme se před očekávaným porodem domluvit s Vaším veterinářem, aby byl v průběhu porodu na telefonu a mohli jste s ním tak konzultovat průběh porodu. Při fyziologickém (nekomplikovaném) porodu není třeba asistence. Je však lepší průběh celého porodu sledovat a v případě potřeby zasáhnout. Fenku v průběhu porodu uklidňujte, mluvte na ni klidným hlasem, eliminujte rušivé podněty. Buďte k fence citliví a do průběhu porodu zasahujte jen tak, jak je jí to příjemné. To samé platí o manipulaci se štěňátky.

 

Porod štěněte

 

   Je-li štěně již částečně venku, můžete jemným tahem dopomoci k jeho porození. Po narození, pokud to fena neudělá sama, vybavte štěně z plodových obalů. Podvažte pupeční šňůru asi 1 cm od bříška, ustřihněte 1 cm od podvazu směrem k placentě a zdesinfikujte. Pokud fenka nechce štěně olizovat, jemnou masáží tělíčka měkkým hadříkem štěňátko stimulujte k dýchání. Tím jej zároveň vysušíte. Pokud štěně normálně dýchá a začne se hlasově projevovat, je jeho stav dobrý.

 

Kontrola štěněte

 

   Zkontrolujte zjevné genetické vady, jako je rozštěp patra uvnitř tlamičky, rozštěp páteře nebo jiné anatomické vady např. deformity na končetinách. Štěně zvažte, zapište si váhu a rozlišující znaky, pohlaví a čas porodu. Štěně můžete označit barevnou stužkou. Štěňátka zapisujte v pořadí, v jakém se narodila. Poté štěně přiložte fence k čistým strukům. Zdravé štěně se správně vyvinutými reflexy se velmi rychle přisaje.

 

Porod placenty

 

   Fenku nechte odpočinout a očekávejte porod lůžka, pokud nebylo vypuzeno při porodu štěněte. Kontrolujte, zda souhlasí počet štěňat a počet lůžek. Po zadržení lůžka více jak 12 hodin dochází k jeho velmi rychlému rozkladu a k nebezpečí bakteriální infekce dělohy, která může fenku ohrozit i na životě, jak se již zmiňujeme v předchozím textu. Porozená lůžka odstraňujte. Některé feny je požírají, při větším množství lůžek však může u feny dojít ke zvracení.

 

Po porodu

 

   Po ukončení porodu nechte fenku odpočinout. Je vhodné do 24 hod po porodu nechat fenku zkontrolovat veterinářem, zda jsou porozena opravdu všechna štěňata. Nejlépe je pozvat veterináře do domácnosti, aby se fenka nastresovala odloučením od štěňat, která může veterinární lékař také zkontrolovat.

 

 

---

 

Seznam věcí potřebných k porodu

 

 

   Záleží na tom, jak velká fena rodí, kolik se narodí štěňat a v jakém prostředí je porod veden. Podle těchto skutečností upravte množství materiálu. Doporučujeme vést porod na klidném teplém místě s omyvatelnou podlahou.

 

 

K porodu byste měli mít připraveny tyto věci:

 

 

• při mírných projevech

• při intenzivních projevech

                                                                  ETOLÓGIA PSOV                        

 

                                                                  
Odkiaľ pochádzajú psi?
Canis familiaris
Čeľaď psovitých šeliem (Canidae)
Podčeľaď Caninae: – okrem psa aj vlk, líška, kojot, šakal divoko loviaci pes – všetci majú spoločné dobre vyvinuté končatiny, vankúšiky na spodku láb, silný krk, dobre vyvinuté pazúry, chýbajúca kľúčna kosť (clavicula) a dobre vyvinuté zmysly (najmä čuch)
 dlhé úzke hlavy s pretiahnutými čeľusťami so zubami prispôsobenými trhaniu potravy
Domestikácia začala na Strednom východe pred 10 000 až 35 000 rokmi
Rozmanitosť dnešných plemien je výsledkom kríženia rôznych psovitých šeliem a tým sa geneticky miešali vlastnosti niekoľkých výrazne odlišných druhov, taktiež je výsledkom intenzívneho šľachtenia psa človekom a výsledkom genetických mutácií.

SENZORICKÁ PERCEPCIA PSA
    Čuch
    Dominantný zmysel. Olfaktorické epithelium psa až 150 cm˛ (má takmer 35 krát vačšiu rozlohu ako u človeka).
    
SLUCH
    Štěňatá se rodia hluché.
    Počuť začínajú asi 10 deň života.
    Rozsah sluchu zdravého človeka je od  asi 20 do 20 000 hertzů.
    Pes je schopný vnímať zvuky o rozsahu 20 až 30 000 (niektoré pramene uvádzajú  až 70 000) hertzov.

ZRAK
Psi nevidia dobre na veľmi krátku vzdialenosť (30 – 60 cm).
Pes vidí výrazne lepšie ako človek za zhoršených svetelných podmienok. Sietnica psa je pokrytá prevažne tyčinkami, ktoré sú veľmi citlivé na svetlo. Rozlišujú len čiernu a bielu farbu. Len 5% sietnice psieho oka je tvorených čapíkmi. Psi majú iba dvojfarebné videnie a to proto že majú v sietnici iba dva druhy čapíkov citlivých na vlnovú dĺžku odpovedajúcu žltozelenej a fialovej.
Za šera vidí pes lepšie ako človek (tyčinky oka sú citlivé i na slabý zdroj svetla, a taktiež vrstva odrážajúca svetlo (tapetum lucidum) uložená pod tyčinkovými bunkami odráža svetlo naspňäť.
Zorné pole
Podľa rozdielnosti typov psích hláv sa mení umiestenie očí a preto sú pomerne veľké plemenné rozdiely vo veľkosti binoklárneho videnia (600-1160), v porovnaní s človekom (1400-1600). Výrazné plemenné rozdiely sú vo veľkosti slepej zóny od 700 do 1200.

KOMUNIKÁCiA
    Najčastejšie formy komunikácie:
Akustická
Optická
Olfaktorická

OKRUHY  SPRÁVANIA –ETOGRAM:
Exploračné správanie
Chôdza alebo beh s nosom u zeme, očuchávanie.
Zdvihnutá hlava, čuchanie, popr. beh zo strany na stranu.
Očuchávanie análnej alebo genitálnej oblasti.
Očuchávanie nosa alebo tvárovej časti.
Hlava zdvihnutá, uši vztýčené (naslúchanie a pozorovanie).
Očuchávania moča alebo trusu.
Lezení vpred, pohyb hlavou zo strany na stranu, čuchanie (šteňatá).
na orientáciu v priestore pes využíva všetky zmysly
neznámy predmet pes preveruje zrakom, čuchom, strká do neho        ňufákom, dotýka sa ho prednou labou, hryzie ho, olizuje
pri orientácii na diaľku – stoj v charakteristickej pozícii a opäť zapojenie zmyslov
početnosť a intenzita orientačného správania je podmienená motivačne
starší pes sa v priestore orientuje častejšie ako šteňa
dospelý pes sa orientuje častejšie ako suka
v svorke sa orientujú hlavne zvieratá s vyššou sociálnou hodnosťou
Komfortné správanie
Stavba úkrytu:
Vyhrabávanie ležoviska v zemi pred uľahnutím
Zvätšovanie dúpäťa hrabaním.
Točenie pred uľahnutím
Starostlivosť o povrch tela:
Škrabanie seba samého.
Škrabanie sa o predmet.
Škrabanie sa o zem a váľanie sa po zemi.
Kúsanie vlastnej srsti.
Otrepávanie sa.
Olizovanie vlastných genitálií a análnej oblasti.
Olizovanie šteniat, hlavne v genitálnej a análnej oblasti (požieranie exkrementov).
Et-epimeletické správanie
Kňučanie.
Nariekavé štekanie.
Vrtenie chvostom (taktiež pozorované pri agonistickom správaní.).
Olizovanie tváre alebo rúk osoby (obvykle v kombinácii s vrtením chvostom).
Dotýkanie labami.
Sociálnesprávanie
(často kombinované s et-epimeletickým správaním  a agonistickým správaním)
Spoločný beh alebo chôdza.
Spoločné ležanie.
Spoločné vstávanie.
Spoločné spanie.
Hromadné vytie.
Solitérne vytie (osamelosť).
    
AGONISTICKÉ  SPRÁVANIE
    Bojové správanie:

Prenasledovanie.
Kúsanie.
Chňapanie zubami.
Hrabanie
Cerenie zubov.
Vrčanie.
Štekanie.
Vrtenie špičkou chvostu.
Švihanie chvostom.

Defenzívne a únikové správanie
Sadanie.
Zhrbenie sa.
Útek.
Nariekavé štekanie a odhaľovanie zubov.
Chvost medzi zadnými nohami.
Prevalenie sa na chrbát. Hrabanie labami a natiahnutie nôh.

Defenzívne správanie
Obranné správanie zvierat sa delí do 2 základných prejavových skupín:

1.aktívna obranná reakcia                    2. pasívna obranná reakcia
všetky spôsoby správania,                    - charakterizuje ju znehybnenie                
ktorými zviera aktívne uniká
či uhýba hroziacemu nebezpečenstvu
najtypickejším prejavom je útek
útok zo strachu alebo obranný útok
             je jej extrémnou formou
PREJAVY DOMINANCIE

Položenie predných láb na chrbát, vrčanie, chvost vztýčený (môže dôjsť ku kusnutiu do krku).
Státie nad ležiacim psom a vrčanie.
Státie alebo chôdza s napnutými nohami so vztýčeným chvostom (imponovanie).
Sklonená hlava, chrbát do oblúku, chvost dole. (napr. kojot, líška - nie pes dom.)
Naskakovanie.
Výpad (ambush)
PREJAVY SUBMISIVITY
    Aktívne
Strpenie položenia láb na chrbát za súčasného vztýčenia chvostu od dominantného zvieraťa.
Chvost dole.
Chvost medzi nohami, zhrbenie, uši sklopené.
Zdvíhanie prednej laby
Olizovanie kútiku tlamy
Močenie
    
    Pasívne
Prevalenie sa na chrbát, nohy natiahnuté, chvost medzi nohami.
Močenie

ELIMINAČNÉ SPRÁVANIE

Pes :
Močenie so všetkými 4 nohami na zemi - Štěňatá a mladí psi. U vlkov a dospelých v podriadenom hodnostnom postavení.)
Močenie s jednou zadnou nohou zdvihnutou. Obvykle na miestach použitých inými ♂♂.
    Vo svorke značkuje len vodca
    
Suka :
Močenie v prikrčenej pozícii. (Niektoré suky môžu pri tom dvíhať nohu.)
    
Obe pohlavia:
Pobiehanie s nosom pri zemi – pred defekáciou.
Hrabanie po zemi všetkými 4 nohami po defekácii, zriedka i po močení. (Nie běžné u ♀♀).
Defekácia a močenie na miestach použitých v predchádzajúcom období.
Defekácia:

Vypráznenie
Sociálna funkcia
   Na ňu naväzuje zahrabávanie trusu, ktoré neslúži na maskovanie trusu, ale na zdôraznenie svojej prítomnosti. Zahrabávaním na zemi ostáva výlučok medziprstných žliaz.

PREDÁTORNÉ SPRÁVANIE
(lov veľkej i malej koristi)
Prenasledovanie.
Kúsanie.
Trepanie hlavou.
Myší skok.
Vyhazovanie malej koristi do vzduchu (naptř. vlk, kojot, líška. Nie u psa dom).
Zhluknutie sa.
Ide o inštinktívne správanie, ktoré si vyžaduje učenie, čim sa zdokonaľuje a rozvíja

DIGESTÍVNE SPRÁVANIE
Pitie.
Kúsanie trhákmi
Ohlodávanie za súčasného pridržiavania potravy prednými labami.
Požieranie trávy.
Cicanie, strkanie hlavou, striedavé tlačenie prednými labami, zadné nohy se opierajú (šteňatá).
DIGESTÍVNE SPRÁVANIE - KŔMENIE
 zahŕňa:
príjem potravy
vyvrhovanie potravy
jej ukrývanie

prehĺtanie potravy nedokonale pohryzenej
príjem rýchly
možnosť vyprázdnenia žalúdka v prípade potreby
zvracanie – aj pri kŕmení mláďat (dospelý jedinec mäso prehltne a mláďaťu ho vyvrhne)
podnetom na vyvrhnutie je štuchanie mláďaťa do ústneho kútika rodičov

MATERSKÉ SPRÁVANIE
Mláďa – spúšťajúci podnet pre materské správanie
zápach plodovej vody – olizovanie (veľký biologický význam pre ich vzájomný vzťah)
pre rozvoj materského správania je dôležitý kontakt matky a mláďaťa
uplatnenie všetkých zmyslov – zrak, čuch, sluch matky
Fázy materského správania:

tesná väzba (matka kojí, olizuje, zahrieva)
ambivalentná (aj matka aj mláďa – vyhľadáva, dožaduje sa kŕmenia, tlačia sa k sebe atď.)

- u voľne žijúcich psovitých šeliem – aj otec (rodičovské správanie)
uvoľňovanie vzťahov medzi rodičmi a potomkami


Poruchy materského správania: zvýšená/znížená starostlivosť
(absencia materského správania)

poruchy – vrodené alebo získané
zvýšená starostlivosť: zvýšené olizovanie, strach a prenášanie (môže spôsobiť aj smrť)

HRA
Hra s prvkami agonistického správania
Hra s prvkami predátorného správania

SEXUÁLNE SPRÁVANIE
    Pes :
Beh so ♀.
Predné nohy roztiahnuté, zadok zdvihnutý na pokrčených nohách. Hlava do strany.
Lízanie genitálií ♀.
Naskakovanie.
Zovretie prednými nohami.
Pohyby panvou.
Kopulačné zviazanie.
    
    Suka:
Beh s ♂.
Predné nohy roztiahnuté, zadok zdvihnutý na pokrčených nohách. Hlava do strany.
Postavenie sa pre ♂
Uhnutie chvostom na stranu.
    
    Obaja :
Hravé zápasenie, predné laby jeden druhému okolo krku.

 
                 pes    suka       
sexuálne hry    2 – 3 mesiace    obdobie sexuálnych hier       
obdobie búrlivého sexuálneho správania    po puberte    obdobie prvej ruje          (spustenie pohlavného cyklu)       
usporiadané sexuálne správanie    jeho spúšťačom je adekvátny podnet           (suka v ruji)    pohlavné správanie je plne vyvinuté až od 2. hárania         (až potom suka vstupuje            do 3. a poslednej fázy vývoja sexuálneho správania)    


ONTOGENÉZA PSA
Vegetatívna fáza: - od pôrodu trvá 14 dní
    
 šteňa má oči aj vonkajšie zvukovody zatvorené, v priestore sa orientuje slabo fungujúcim hmatom a čuchom
 mechanizmus lízavého cicania - k cicaniu mlieka patrí aj tzv. mliečny krok - šteňa sa pri cicaní opiera prednými nohami o vemienko suky a typickým spôsobom nimi prešľapuje

2. Prechodná fáza
trvá týždeň - od 14. do 21. dňa života

Medzi 12. až 15. dňom sa otvárajú viečka a začínajú vidieť, ku koncu fázy sa roztvárajú zvukovody a rozvíja sa sluch.
Od 16. až do 18. dňa začínajú šteňatá zreteľne očuchávať okolie
Šteňa sa začína dvíhať na nožičky a učiť sa chodiť
 náznaky strachovej reakcie, objavuje sa taktiež zvedavosť
 Od 17. dňa -  vnímanie súrodencov
 Šteňa  začína požierať kašovitú stravu

3. Fáza vpečaťovania (imprinting)

  začína 3.- 4. týždňom a končí 7. týždňom veku
 Začína socializácia šteniat - prvá socializačná fáza.
 Skracuje sa čas venovaný spánku a predlžuje sa doba   aktívnej činnosti.
 Zaniká cicaví reflex
 Vyskakovanie šteniat ku kútikom úst svojich rodičov
 Od 30. dňa - prudký rozvoj sociálneho správania sa aj medzi súrodencami - prvé vzájomné výzvy ku hre - prvé vytváranie dominantných a submisívnych vzťahov
 Potreba  intenzívneho styku s ľuďmi

4. Socializačná fáza    - od 7. - 8. týždňa do 12. týždňa
Vytváranie zložitých spoločenských vzťahov medzi psami a vzťahov medzi človekom a psom.
Obdobie má tri výrazné rysy:
Vývoj mozgu je ukončený. Medzi siedmym až ôsmym týždňom sa na elektroencefalografe ukážu krivky typické pre mozgovú činnosť dospelého psa
Je ukončená senzitívna fáza pre vpečaťovanie
Na začiatku socializačnej fázy prichádza šteňa od chovateľa k novému majiteľovi a dostáva sa mu individuálna starostlivosť a výchova
Prebúdzanie zvedavosti a exploračné správanie  nadobúda na intenzite
Šteňa rozširuje obraz človeka – majiteľa (psovoda) aj o iných ľudí a naväzuje s nimi kontakt - rozlišovanie známych a cudzích osôb

5.   I.  šteňacie štádium
  v  9. – 10.  (niekedy až 13.) týždni a trvá až do 4 mesiaca

Výchova šteňaťa
Od 3. mesiaca - sklony k naháňaniu zvierat.
Preskúšavanie platnosti hodnostného zaradenia šteniat - hodnostná fáza.

6.    II. šteňacie štádium
     - predpubertálna fáza:  od konca 4.  mesiaca do konca 6. – 7. mesiaca

- plne prebieha výchova a výcvik

7. Puberta - trvá 6 až 8 týždňov

Dozrievanie pohlavných žliaz    
Ruja u samíc, dvíhanie zadnej nohy u psa    
Zmeny v psychickej oblasti
Význam fetalizácie sociálnej tendencie

 
Kritické obdobia vývoja a problémy s nimi spojené  (Campbell, 1985)       
Vek
 (týždeň)    Perióda    Asociované problémy       
3-14    socializácia    Pokiaľ sa pes socializuje neskôr ako v období 14 týždňov (alebo medzi 12 – 14 týždňom u niektorých psov) dominuje správanie spojené s prílišnou plachosťou alebo agresivitou       
6-8    Optimálna                   socializáciia    Pokiaľ dôjde k socializácii skôr, šteňa má sklony k plachosti a prílišnej závislosti na majiteľovi, čo môže viesť k prílišnej obrane majiteľa.       
8-10    Strachom poznačená    Traumatizujúce, strach produkujúce skúsenosti môžu natrvalo poznačiť správanie sa psa a spôsobiť defenzívne reakcie v niektorých situáciách a podmienkach.       
12-14    puberta    Vyskytuje sa sexuálne správania,  psi mávajú erekciu.       
18-40    Ochranno-agresívna    Môže sa vyskytnúť hryzenie cudzích ľudí, alebo iné teritórium a sociálnu skupinu ochraňujúce tendencie. U psov dochádza k dvíhaniu nohy.       
36-56    Funkčné obdobie    Psi sa stávajú dôraznejšími v protektívno-agresívnom správaní. Je zaznamená všeobecná stálosť v problémovom  správaní a nápravy sa realizujú stále ťažšie.        
104-208    Dokončenie, dosiahnutie    Protektívno-agresívne správanie môže byť úmyselné, zámerné. Problémové správanie sa stáva zvykom a nápravy sú ešte obtiažnejšie.    



ONTOGENÉZA  SPRÁVANIA
V DOSPELOSTI DOCHÁDZA K VÝZNAMNÝM ZMENÁM V SPRÁVANÍ V OBDOBÍ RUJE, PRI GRAVIDITE A PRI STAROSTLIVOSTI O ŠTEŇATÁ.

POHLAVNÁ AKTIVITA SAMCOV ZOSTÁVA ZACHOVANÁ. U SÚK USTÁVA ASI V 8 ROKOCH, NIEKEDY UŽ SKOR.

Genetické aspekty správania
    Každý kdo využíva psy ako pracovné zvieratá má predovšetkým vedieť:
        a) do akej miery sú určité specifické znaky dedičné;
        b) nakoľko sú jednotlivé plemená rozdielne;
        c) vzťah mezi jednotlivými vlastnosťami - pokiaľ vôbec nejaký existuje

Emócie a emotívne správanie sa psa
Základné rozdelenie emócií
Emócie delíme na:
príjemné (kladné)
nepríjemné (záporné)
Podľa intenzity emócie delíme na:
mierne
Intenzívne

Emócie ovplyvňujú aktivitu organizmu
Emočné konštitúcie
Jedným z najdôležitejších typových rozdielov medzi psami je ich temperament.

Ich všeobecným znakom je vzrušivosť (excitabilita) a inhitabilita

 Emočné typy psov a niektoré charakteristiky správania
NAJVYZNAĆNEJŚIE EMÓCIE A ICH PREJAVY –
AGRESIVITA
Agresivita
je emócia, ktorá spúšťa a doprevádza agresiu alebo útok
je súčasť agonistického správania
prejavy agresivity slúžia na vydobitie si a udržanie výhodných životných podmienok
má pudovo – sebazáchovný význam, ktorý vyúsťuje do agresívneho správania

Agresívne správanie – intenzívna, emocionálna, expresívna reakcia, ktorou sa jedinec orientuje na objekt svojej frustrácie
základným prejavom živočíchov
u voľne žijúcich zvierat je vždy biologicky účelné

Vplyvom domestikácie agresia stráca svoj riadny priebeh (prospešný danému druhu) a dochádza k poruchám agresívneho správania.

Agresia má tieto formy:
tlmená agresia alebo hrozba     (vo väčšine prípadov)
netlmená agresia (priama)         
      len v najvážnejších bojoch
Netlmené agresívne správanie:
extrémne vyvrcholenie v správaní psychicky zdravého psa
nevzniká náhle (predchádza mu dlhšie obdobie malých konfliktov a napätia)
typické pri boji o moc (boj je netlmený, rany vážne, jediná záchrana  je útek)
pred útokom – bojový postoj
Tlmené agresívne správanie – oveľa častejšie
isté prvky tlmeného agresívneho správania sú prítomné pri hre
stretnutie dvoch neznámych psov vedie k bitke (rýchle záhryzy, vrhanie sa na seba, vrčanie), ktorá vyzerá hrozivo, ale nie je nebezpečná
psy do boja nevkladajú plnú silu
zvyčajne začne, keď 1 zo psov skráti „zoznamovací ceremoniál“, druhý pes protestuje a protest je hodnotený ako opovážlivý

T - pozícia (silne provokatívna)
pes, ktorý sa snaží vyjadriť svoju prevahu sa z boku priblíži k druhému psovi a na chrbát (tesne za kohútikom) mu kladie hlavu, nohu alebo dokonca na neho vystúpi prednými končatinami
slabý jedinec sa buď podrobí alebo sa strhne bitka
u mladých zvierat - pokorné gestá končia
prevalením sa na chrbát a odhalením brucha
     
BEHAVIORÁLNE PROBLÉMY PSOV
FORMY TERAPIE:
Behaviorálna
Psychofarmakologická
Fyziologická
Kombinovaná

Behaviorálna terapia

  Využíva princípy učenia pri korekcii nežiadúcich foriem správania sa psov. Jej aplikačné využitie je účinné, ale vyžaduje si prislúchajúcu odbornú kvalifikáci terapeuta

Farmakologická terapia
Použitie rôznych druhov psychofarmák
Ovplyvňujú správanie svojim pôsobením, na špecifické neurotransmitery v mozgu

Fyziologická terapia
Rôzne chirurgické postupy: ovariohysterektómia, kastrácia (redukcia agresivity neurolabilných zvierat)

Základné predpoklady prevencie abnormálneho správania:

Zodpovednosť majiteľa za výber plemena v súvislosti s behaviorálnou profiláciou
Výber pohlavia psa
Vek osvojenia si psa
Výber šteňaťa (poradie vo vrhu, test sociability,...)
Osvojenie si dospelého psa (odborná konzultácia)
Zvládnutie adaptácie psa po osvojení (systematický „výchovný“ výcvik)
Zvládnutie psa počas celej jeho ontogenézy


Formy normálneho agresívneho správania sa psov

 
Forma    Charakteristika       
Dominantná teritoriálna agresivita    Inštinktívna, naučená, bránenie teritória (areál domu, majiteľ, atď.)       
Materská agresivita    Pudová dispozícia matky pri ochrane šteniat       
Agonistické správanie    Regulované konfliktogénne správanie psov       
Fóbická agresivita    Reakcia na strachový, úzkostný podnet       
Defenzívna agresivita    Reakcia na bolestivý podnet       
Letorická (povahová) agresivita    Geneticky podmienené prejavy       
Agresivita naučeného typu    Posilnenie správania naučenými podnetmi       
Gerontologická agresivita    Zníženie  adaptácie vekom psa       
Agresivita sekundárneho typu    Vyvolaná inými klinickými diagnózami (besnota)       
Predátorna agresivita    Preddomestikačná lovecká súvislosť s vlkmi       
Konkurenčná agresivita     Sociálny tlak zo strany iných psov       
Formy agresívnych etopatií:
           
Forma    Charakteristika       
Agresívna neuróza    Emocionálna, funkčná porucha agresívneho správania, orálneho, vokalizačného typu       
Deštruktívne správanie    Agresívna forma správania, orientovaného na neživé predmety        
Neurotický afekt    Opakované emocionálne, impulzívne reakcie, vokalizačného typu       
Abnormálna motorika    Hyperaktívne správanie vyúsťujúce aj v ataky na človeka        
Vokalizačný neurotizmus    Neurotické brechanie, zavýjanie ako prejav frustrácie s rizikom agresívnej fóbie       
Infanticita    Agresívne materské správanie orientované na šteňatá mutilačného typu       
Psychotický afekt    Idiopatický (neočakávaný) agresívny afekt bez vnútorného, vonkajšieho aktuálneho podnetu    



Hlavné príčiny agresívnej neurózy u psov
 
Objektívne príčiny    Subjektívne príčiny       
Intenzívna sociálna naviazanosť psa na človeka    Problémové správanie psov (deštruktívne správanie       
Etologické a zoopsychologické zvlášnosti psov    Deformovaná motivácia vlastniť psa       
Kumulácia vrodenej a naučenej agresivity    Osobnostno-povahová charakteristika majiteľa       
Plemenná rôznorodosť psov    Poľudštenie psov       
Šelmovitý pôvod psov    Nekritický výber plemena psa       
Nevýrazný prienik etológie, zoopsychológie v našich podmienkach    Nedostatočné znalosti z kynológie a etológie       
Morálna úroveň spoločnosti    Etické zlyhanie človeka       
Absencia etologických poradní a ambulancií    Absencia Campbellového testu šteniat a pri jeho osvojení    


Agresívne správanie
najčastejší problém so správaním psov
častý dôvod na odovzdanie psa do útulku
príčina eutanázie
agresia nie je diagnózou

Agresia voči členom domácnosti – charakteristika majiteľa
silné antropomorfné puto k psovi (špeciálna potrava, časté maškrty, pes spí v spálni, majiteľ chce milujúceho a závislého psa)
prvý pes v rodine
majiteľ sa javí ako menej „dominantný“
býva menej skúsený v zaobchádzaní so psami, vo výcviku

Agresívne správanie  voči členom domácnosti:
Genetika
-španieli
-teriéri
-trpaslíčie plemená
Pohlavie
Kastrovaní samci hrýzli najčastejšie
U malých plemien feny hrýzli viac než psy
Psy hrýzli vo viacerých situáciách a spôsobovali horšie rany

Agresívne správanie
voči členom domácnosti:
vek:
najviac hrýzli psy do 1 roka veku
mnohí psy, ktorí hrýzli, boli agresívni pri kŕmení už v 2 mesiacoch
u väčšiny agresívnych psov sa príznaky agresivity objavili pred 1. rokom života

Agresívne správanie voči členom domácnosti
 - rizikové faktory
nedostatok výcviku a pohyby psov
hry typu preťahovania
psy, ktorí ako šteňatá spia v posteliach bývajú častejšie agresívni, keď sú starší
11-19 roční členovia rodiny >agresia psov
kožné ochorenia psa > agresia
vážne ochorenia (hnačky) v prvých 16 týždňoch >agresia

Agresívne správanie voči členom domácnosti
prvé prejavy agresie sa objavujú ako :
agresia pri hre
stráženie potravy (agresia pri miske)
konfliktné správanie
podmienené vyhýbanie sa strachu a bolesti
strachom alebo konfliktom navodené agresie

Terapia agresívneho správania -všeobecné zásady
základný princíp: modifikácia správania, každá porucha máva naučenú komponentu
podľa niektorých autorov znížiť obsah proteínov v diéte na < 20 %;
 psy veľkých premien 2x/d (torzia žalúdka)
pohyb - viac prechádzok, hry - prinášanie, obmedziť hry typu preťahovania (pes nemá byť v nich víťazom)

Agresívne správanie - terapia
podľa niektorých autorov :
farmakológia- látky modifikujúce obsah 5-hydroxitryptaminu, tricyklické antidepresíva (clomipramine, amitriptyline)
SSRI (selektívne inhibítory vychytávania serotonínu) - (fluoxetime, paroxetime)
iní však varujú pred ich používaním (dezinhibícia strachu, prepuknutie agresie)

Konfliktom vyvolané agresívne správanie
príčina strachu/konfliktu? - identifikovať
dispozície psa (strach, > vzrušivosť)? dg.

Konfliktom vyvolané agresívne správanie -terapia
zmeniť denný režim - kŕmenie 1x (2x/d), dostatok pohybu, výcvik poslušnosti
ignorovať psa (mimo kŕmenia, venčenia), vyvarovať sa náhodnej interakcii (všetci členovia rodiny)
každý kontakt len povel-odpoveď-odmena
vyvarovať sa každej konfrontácii
psa nedráždiť
netrestať
odstrániť predmety, ktoré si „cení“

Konfliktom vyvolané agresívne správanie -terapia
vyhodiť psa z nábytku/postelí
nechytať ho
obmedzenie pohybu (transportná klietka – nácvik bezpečného miesta pre psa)
ukľudnenie
Použitie transportnej klietky
obmedzenie pohybu psa po byte, keď sa nedá ho inak kontrolovať
na krátku dobu
vhodné tiež pre desenzitizáciu pri terapii agresie – (návštevy hádžu jedlo pri kľudnom správaní psa, pochvala)

Konfliktom vyvolané agresívne správanie -terapia
Zmena režimu kŕmenia
kŕmiť na novom mieste z novej misky, pes je priviazaný, kŕmna dávka pripravená v miske
Príprava na špecifické situácie :
desenzitizovať psa voči ohrozujúcim podnetom alebo gestám
nácvik správania pri miske s krmivom (food bowl management) Systematická desenzitizácia
dotyk, fixácia psa
ošetrenie nôh, strihanie pazúrov
pri vystretí ruky, nakláňanie sa nad psom
pri siahnutí na kľučku dverí ap.


Konfliktom vyvolané agresívne správanie -terapia
Trest
agresívne psy nie je vhodné trestať; často trpia anxietou, trest situáciu zhoršuje
fyzický a verbálny trest môže vyprovokovať uhryznutie

Agresívne správanie – prevencia
výber šteniatka - tento typ agresie býva častejšie u niektorých plemien (anglický springer aj kokršpaniel, rottweiler, doberman, ale aj lhasa apso), častejšie než u krížencov. (springer rage: 27 % ich hryzie, stav sa rýchlo zhoršuje, ťažko sa zvláda; gen. vloha-lov)
nevyberať šteňatá po agresívnych rodičoch
nevyberať dominatné z vrhu (pozorovanie  interakcie šteniat, Cambelov test)

Agresívne správanie – prevencia
návyk na obojok a vodítko ihneď, základné povely, poslušnosť, odloženie = kontrola nad psom
sadni (ľahni) vždy predtým, než dostane potravu a pochvalu, pohladenie
princíp: pes musí urobiť niečo pre nás predtým, než my urobíme niečo pre neho
všetci členovia rodiny musia postupovať rovnako
desenzitizácia na manipuláciu, starostlivosť  o pazúriky, zuby a pod.
nad psom nie je potrebné dominovať, je treba  ho viesť !!!!!!
Agresívne správanie a verejné zdravie


základný princíp - ochrana potenciálnych obetí, predvídavosť
zodpovednosť voči ľuďom; nie každý má pochopenie pre voľne behajúce psy -rešpektovať pravidlá a obmedzenia
aktívna kontrola psa: používať náhubky, vodítka. Neznamenajú pre nich zadne obmedzenia slobody, netrpia.
utrpenie pre psa môže začať, keď ho majiteľ opustí, pretože ho už nezvláda

Agresívne správanie  a eutanázia
jediná záruka, že sa agresívne strety nebudú opakovať
častejšie sú utrácaní veľkí psy
opakované hryzenie
nemožnosť predvídať útoky
hrozba pre deti alebo neduživých a nerozhodných členov rodiny, ktorí nevedia zaobchádzať so psom
vedľa kastrácie ďalší spôsob ako zamädziť šíreniu génov agresívnych zvierat

Plemená hyperagresívnych plemien psov a ich etologické charakteristiky

 
Plemeno    Charakteristika       
Stafordšírsky teriér    Znížená frustračná tolerancia       
Pitbullteriér    Dekompenzácia behaviorálnej štruktúry       
Argentínska doga    Znížený prah perceptivity       
Brazílska fila    Absencia behaviorálnych informácií o aktuálnom agresívnom stave (jeho potencialita)       
Španielsky mastin    Emocionálna labilita       
Anglický mastif    Genetická determinácia hostility zvierat       
Tosa inu    Extrémna hladina negatívnych emócií       
Bandog    Agresivita ako pudový energens, selektívne potencovaná       
Bullmastif    Sumácia vrodenej a naučenej agresivity       
Rhodézsky ridgeback    Preskokové aktivity v paradoxnom riziku vzniku agresívnych etopatií    


Strach

funkciou strachu je zmenšiť, uniknúť alebo vyhnúť sa nebezpečenstvu z potenciálne škodlivého podnetu
strach môže mať adaptačnú funkciu :
strach z predátorov
silné podnety z prostredia
hrozby – signály príslušníkov vlastného druhu
Strach
definícia: averzívny emocionálny stav psychofyziologických odpovedí  na reálnu hrozbu alebo nebezpečie v prostredí
existuje u všetkých zvierat, má adaptívnu úlohu: obrana a únik pred nebezpečím = šance prežitia

Strach  – príčiny

genetické (niektoré línie pointrov, briardov, dalmatíncov, NO, kólií; jedinci iných plemien a krížencov) extrémne rezistentné voči snahám o úľavu; strach zostáva po celý život psa
raná skúsenosť
naučený strach – môže sa korigovať

Strach – genetické príčiny

normálne
strach z predátorov, silné podnety, hrozba iného psa
strach zo silných zvukov
často začína neskôr (u psov starších ako 1 rok)
globálny strach
môže sa objaviť pred 8. týždňom narodenia


Strach – raná skúsenosť

nedostatočná socializácia
traumatická skúsenosť
(bez expozície podnetov medzi 4. a 12. týždňom – zostáva na celý život; systematická desenzitibilizácia - modifikácia môže zmierniť stav

Učenie a strach

 strachovou reakciou si pes vynúti pozornosť, hladkanie, ukľudňovanie – pozitívne posilovanie (operantné podmieňovanie)
 únik a uhýbavé podmieňovanie - negatívne posilňovanie
úloha strachu – uniknúť nebezpečenstvu, bolesti, a strachovému podnetu (pes sa naučí, že únik je úspešný) = negatívne posilňovanie
toto správanie je veľmi stabilné
môže sa zmeniť na agresiu (spoľahlivý úspech

     naučený strach sa dá korigovať modifikáciou správania (systematická desenzitizácia, náhrada odpovede)


Strach
šteňatá, ktoré neboli vystavené obvyklým podnetom v období socializácie, môžu byť bojazlivé v dospelosti. Psy ponechané v obmedzenom prostredí do 12.-14. týždňa sa normálnym odpovediam na podnety už nenaučia.
šteňatá, ktoré skúsili traumu v období strachu, môžu byť neskôr bojazlivé (strach z určitých podnetov alebo generalizovaný strach); strach zostáva;
dá sa použiť modifikácia správania + lieky

Prejavy strachu u psov
snaží sa uniknúť, odbieha, schováva sa, hryzie predmety, škrabe
keď je zahnaný do úzkych vrčí, hryzie, javí známky agresie
môže stuhnúť strachom - freezing
rozrušený, močí, defekuje
prechádza, behá, prvky repetitívneho správania
vyhľadáva spoločnosť majiteľa


k prejavom strachu patrí „4 F“:
                            freeze, flight, fight, fidget
                       (znehybnenie, útok, boj, nervozita)
niektorý  z nich sa môže prejaviť, v kombinácii s ostatnými


Strach  – princípy terapie

identifikovať podnet (miesto, zvuk, kombinácia)
redukovať podnet
behom nácviku podnet eliminovať
začať s jeho nízkou intenzitou
postupne ju zvyšovať

Strach  – terapia

systematická desenzitizácia
generalizovaný strach: farmakoterapia + desenzitizácia
Clomipramin (1,3 mg/kg 3x/d)
benzodiazepiny (0,02-0,1 mg/kg 2x/d)
fluoxetin (SSRI) (1 mg/kg 1x/d)

Strach  – terapia

dostatočne veľká dávka anxiolytika redukuje strach natoľko, aby bolo možné použiť systematickú desenzitizáciu (SD) a kontrapodmieňovanie (KP)
postupne sa znižujú dávky + SD a KP
cieľom je vypustiť lieky
niekoľko týždňov až mesiacov
postupovať pomaly, po týždňoch menšie dávky
niekoľko týždňov až mesiacov
nikdy netrestať


Fóbia
 (z grec. Phobos – strach) – neadekvátne prežívanie konkrétneho strachu, ktorý sa zmocňuje subjektu v určitej (fóbickej) situácii a je sprevádzaný vegetatívnymi dysfunkciami (búšenie srdca, nadmerné potenie a pod.). Fóbie sa vyskytuju pri neurózach a organických ochoreniach mozgu.

Fóbie spojené s hlukom

dg. kritériá: náhla, hlboká, extrémna odpoveď na zvuky
znížená vnímavosť voči bolesti a sociálnym podnetom
fóbie z búrky: na ktorýkoľvek aspekt búrky: vietor, zvuky, dážď, hromy, blesky,..
 niektoré psy fóbie z rôznych typov hluku vrátane búrky, iní len z búrky
symptómy môžu byť variabilné :
zvýšená ostražitosť (vigilácia), pozorovanie okolia (scanning), hyperventilácia, tachykardia, olizovanie, salivácia, vomitus, anorexia, deštrukcia, zvýšená motorická aktivita (prechádzanie, behanie, tremor, schovávanie sa), alebo znížená (stuhnutie, freezing), urinácia, defekácia, vokalizácia (kňučanie, vytie, rytmické štekanie)
extrémne prípady: panika, pokusy o únik, pes vyskočí z okna; rany rôzneho druhu

Fóbie spojené s hlukom – farmakologická terapia

5-hydroxitryptamin, serotonin, noradrenalín, dopamín, GABA(gama - aminomaslová kyslina) sú neurotransmitery spojené s anxietou, preto sa ako terapia používajú:
barbituráty, fenothiazíny, beta blokátory, tricyklické antridepresíva (TCA), SSRI (selektívne inhibítory vychytávania serotonínu), monoaminooxidázové  inhibítory, benzodiazepíny
u psov sa osvedčili tricyklické antidepresíva, SSRI a benzodiazepíny a ich kombinácia

Fóbie spojené s hlukom – behaviorálna terapia
neodmeňovať fóbické správanie
zámena odpovedí, kontrapodmieňovanie
modifikácia správania: denne výcvik poslušnosti, predlžovať dobu „zostaň“, odmeny za kľudné správanie
špecifické miesto (rohož), používať len pri výcviku, odmeny za kľudné správanie
použiť v čase búrky
relaxácia navodzuje fyzické a fyziologické zmeny
transportná klietka („miesto bezpečia“)

Fóbie spojené s hlukom - prognóza
neurobiologické mechanizmy podobné ako u človeka (agorafóbia, sociálna fóbia a pod.);
kombinácia fóbie z hluku + separačná anxieta: nadmerná reakcia na zvuky môže byť predispozíciou pre separačnú anxietu
čím ďalej problém trvá, tým dlhšie trvá terapia; medikácia niekedy nutná po celý život
medikácia minimálne 4-6 mesiacov
recidívy bývajú horšie
rýchla, účinná a trvalá pomoc nie je

Separačná anxieta (SA)

jedna z najčastejších porúch správania psov
podstata problému: pes je sociálny druh
vytvára sa puto k príslušníkom vlastného druhu a k človeku
prvá separácia šteniat: od matky a vrhu (nácvik šteňaťa byť osamote)
často u psov v útulku

Separačná anxieta
nemá predilekcie vekové, pohlavné či plemenné
objavuje sa u závislých psov
psy môžu byť teritoriálne, protektívne
silné puto k jednému členovu rodiny

Výskyt:
u šteniat, ktoré nikdy neboli sami
u bojazlivých a závislých, chorých psov
ak je puto človek-pes veľmi silné
po zmenách bývania, napr. u psov v útulku
po zmenách v domácnosti (nový člen, dieťa)
po zmenách dennej rutiny

Separačná anxieta a welfare


welfare psov: chronická úzkosť môže narušiť zdravie zvierať, zhoršiť kvalitu života
welfare majiteľov: emocionálny stres spojený s ponechaním psa doma osamote
finančné otázky – škody z deštrukcie

Separačná anxieta – klinické symptómy

pokusy o únik
zvýšená motorická aktivita (pes prestupuje, chodí do kruhu, pobieha, otrepáva sa, má tremor)
repetitívne správanie – nadmerné čistenie tela, olizovanie, až automutilácia
hyperventilácia
salivácia, zvracanie, močenie, defekácia (hnačka), zápcha

Separačná anxieta-deštruktívne správanie

hryzenie a prežúvanie je „odmenou“ samo o sebe
znižuje napätie
pretože je hryzenie odmenou, úľavou v úzkosti, môže sa ďalej potencovať
podobný efekt má aj fyzická aktivita, ale tiež močenie a defekácia

Separačná anxieta


silné prejavy v prvých cca 30 minútach po odchode majiteľa
len v jeho neprítomnosti, alebo ak sa nemôže pes k nemu pripojiť (napr. v noci, keď nesmie do spálne)
deštrukcia, močenie, kalenie indikujú závislosť na majiteľovi, nie sú prejavmi nudy, pomsty, či neposlušnosti (časté popisy majiteľov)
bláznivé vítanie pri návrate, pes majiteľovi v pätách


Separačná anxieta – dif. dg.


vylúčiť iné príčiny močenia/kalenia (nedostatočný návyk na čistotnosť, značkovanie, nadmerná submisivita)
deštrukcia: hravé správanie, ohryzávanie predmetov - šteňatá
vokalizácia: agresia z hry, sociálna facilitácia, reakcia na vonkajšie podnety

Separačná anxieta - terapia


druhý pes ako spoločník: obvykle nepomáha (pes je závislý na osobe) a jeho úzkosť sa dostaví po odchode majiteľa
trest nie je riešením: pes nespája svoje deštruktívne správanie pred niekoľkými hodinami s trestom; trest spojí s príchodom majiteľa
„dohovor“ psovi pri zničenom predmete nemá zmysel

Separačná anxieta -
terapia

modifikácia životného prostredia a denného režimu
farmakologická intervencia (anxiolytiká)
separačná anxieta je naučená = prognóza býva priaznivá


Separačná anxieta- behaviorálna terapia

základom terapie je zmenšiť závislosť psa na majiteľovi
všetci členovia domácnosti by mali psa ingnorovať aspoň počas 3 týždňov, interakcie mimo kŕmenia a venčenia len plánované (povel-odpoveď-odmena)
psa ignorovať 30 minút pred odchodom a po návrate domov (všetci členovia domácnosti) tak dlho až sa pes ukľudní
vynechať všetky rituály lúčenia a vítania – zvyšujú anxietu psa
plánované odchody (zdĺhavá procedúra, býva ťažké dosiahnuť spoluprácu majiteľov)
modifikácia správania psa: desenzitizácia k prípravám na odchod členov rodiny
vždy meniť rituál ranného odchodu z domu: odev, kľúče, topánky (+ plánované odchody), návrat a znovu odchod
pravidelný denný rytmus prechádzok mimo známeho teritória 2x/d okolo 30 minút – stimulácia novými pachmi, zrakovými  vnemami a pod.

Separačná anxieta- farmakologická terapia

farmaká
clomipramine (clomicalm 1-3 mg/kg 2x/d)
fluoxetime (Prozac 1 mg/kg 1x/d)
lieky podávať s potravou
podávať farmaká bez modifikácie správania nie je účinné
Separačná anxieta- farmakologická terapia

pred podávaním liekov vyšetrenie krvi
lieky vždy zároveň s modifikáciou správania
začať s malými dávkami
terapiu neprerušiť náhle
cieľom je úplne skončiť s liekmi
SEPARAČNÚ ANXIETU NIKDY NETRESTAŤ

Separačná anxieta - terapia

zlepšenie sa dá očakávať do 3 mesiacov
pri dodržiavaní režimu > 75 % prípadov sa dá vyliečiť


Nadmerná submisivita
genetika: psy dedia submisívny temperament po rodičoch
voči dominantným psom sa správajú veľmi submisívne, exponujú brušnú oblasť, močia
je to konfliktné správanie (konflikt priblíženia/ústup), už ritualizovaný = signál oponentovi, aby obmedzil agresívne správanie

Submisívne správanie:
pri pozdrave a vítaní členov rodiny
pri trestaní (pes, neistý v soc. interakciách bude ešte viac bojazlivý a bude močiť)
v situácii, kedy pes vníma potrebu „obmäkčiť“ majiteľa

Nadmerná submisivita -terapia
výcvik poslušnosti (10-15 min, 2x/d, odmeny, výcvik by mal byť príjemný pre cvičiteľa aj pre psa), pes získa sebadôveru
netrestať. Ak robí niečo nežiadúce, povel ľahni, odmena
posilňovať sebadôveru hrou – preťahovanie, boxovanie s fyzickým kontaktom a poslušnosťou

Extrémna vokalizácia
Vokalizácia (Štekanie)
má mnohé príčiny; ťažko kontrolovateľné
zdedený prvok správania
učenie – väčšina psov sa naučí štekaním získať potravu, pozornosť
obrana teritória pri ohrození (zdedená vlastnosť)
hra alebo vzrušenie
nadmerné štekanie môže byť kombináciou:
vrodenej charakteristiky
učenia
teritoriálnej obrany (vrodené správanie)
konfliktné správanie z hry/vzrušenie
stereotypia
separačnej anxiety
 strachu, nedostatočnej socializácie
Extrémna vokalizácia -
behaviorálna terapia
žiadne odmeny, ktoré si pes doposiaľ  „vyštekal“
psa je nutné úplne ignorovať: ani pohľad, slovo, dotyk, dokiaľ šteká
nacvičiť správanie, ktoré nie je kompatibilné so štekaním, na povel (priniesť hračku), odmeny
povel k tomuto správaniu tesne pred štekaním, po čase nastane extinkcia štekania
okríknuť psa („trest“) provokuje štekanie (= pozornosť, výzva ku kontaktu)
nacvičiť psa neštekať tým, že eliminujeme všetky odmeny, ktoré si zvykol „vyštekať“
ignorovať každé štekanie psa, odvrátiť pohľad, nehovoriť na neho, nedotýkať sa psa
ak po 15 minútach „hru“ porušíme a psa okríkneme, odmenili sme štekanie, ktoré sa znovu posilní
zo začiatku zosilnené nežiadúce správanie

Nežiadúce eliminačné správanie - urinácia
Príčiny
nedostatočný návyk činností
častá skúsenosť (šteňa dlho na malom priestore bez možnosti eliminácie)
značkovanie teritória
separačná anxieta
strach, vzrušenie, nadmerná submisivita
nadbytok potravy, nevhodné zloženie, kompulzívna konzumácia potravy  a vody
choroby
kognitívna dysfunkcia u geriatrických pacientov

Nežiadúce eliminačné správanie – dif. dig.
Nežiadúca eliminácia - polyuria
diabetes insipidus              nádory
diabetes mellitus               pyometria
navodená liekmi                renálna insuficiencia
pečeňová insuficiencia        inkontinencia
hyperkalcémia                   anomália                                 
hypokalémia

Nežiadúce eliminačné správanie
Značkovanie močom – terapia:
kastrácia samcov redukuje viac ako 50% značkovania
odstrániť príčinu (sociálna kompetencia medzi psami, suka v ruji, stres)                                                                               
očistiť označené povrchy (enzymatické preparáty, naftalín)
zabrániť značkovaniu v byte
zámena odpovedí – tréning, systematická desenzitizácia
netrestať - nepomáha
nedovoliť  každé značenie vonku - upevňuje sa status

Koprofágia
Príčiny:
konzumovať trus iných druhov je u psov normálne (najmä trus herbivorov)
suka konzumuje moč aj faeces šteniat prvé 3 týždne po narodení
šteňatá ich taktiež konzumujú
hra, najmä v zime – zmrznuté faeces
anxieta, kompulzívne správanie?
zdravotný problém – nestrávená potrava (krv vo faeces atraktívna)
vynucovanie pozornosti – naučené správanie
aktivita v prostredí bez podnetov (koterec)
imitácie suky čistiacej lôžko po šteňatách
normálne exploračné správanie
hlad

Koprofágia - terapia
zmena diéty (vysoký obsah sacharidov a nízky obsah vlákniny má tendenciu podporovať koprofágiu, zvýšiť obsah tuku, proteínov a vlákniny môže pomôcť)
proteíny v diéte – zápach faeces atraktívny
pravidelné kŕmenie 2x/d, pravidelné prechádzky na rovnaké miesto, ihneď po vyprázdnení psa odvolať a odmeniť, výkaly odstrániť
spoľahlivá metóda neexistuje
„ľudové metódy“: tabasco, alebo korenie – nutné ošetriť každú kôpku faeces, inak sa jedná o neefektívny trest
priviesť psa k ošetreným kôpkam, pripojiť povel „fuj“, opakovať niekoľko dní/týždňov (pozor na neošetrené kôpky...)
majiteľ v sekunde konzumácie maškrty obyčajne netrestá, trest prichádza neskoro
konzumácia trusu je pre psov odmenou

Pica
Pica – konzum nepožívateľných predmetov    (kameňov, plastov, korku)
môže začať u šteniat, v spojení s exploráciou, pokračovať ako výzva ku hre – naháňačka s predmetmi, keď ich pes odmieta pustiť
môže sa zmeniť v kompulzívne správanie, keď pes hryzie  predmet
náhly začiatok – vyšetrenie (anamnéza – náhle zmeny v domácnosti, separačná anxieta)

Pica - terapia
modifikácia správania ako u koprofágie, povely, nácvik povelov k upusteniu
ak je v spojení s inými problémami, ako separačná anxieta, liečiť sa
ak hrozí automutilácia, zaistiť psa bezpečným náhubkom po dobu bez kontroly

Anorexia
náhly nástup anorexie – symptóm choroby, vylúčiť chorobu vrátane bolesti zubov
v behaviorálnom kontexte je anorexia odmietanie potravy u ináč zdravého jedinca
U psov adoptovaných
Pri častom striedaní krmiva, keď sa pes stáva stredom pozornosti majiteľa
vynucovanie pozornosti majiteľa
naučené správanie, vynucovanie „lepšej“ potravy
strach z podnetov spojených s konzumom potravy (náhodný zvuk vysávača, rozbitá fľaša a pod.)
strach z iných psov v domácnosti (dominantný môže kontrolovať prístup ku krmivu
Všeobecné zásady terapie
kŕmenie obmedziť na pravidelné intervaly, misku s potravou ponechať k dispozícii 15 – 20 minút, maškrty iba pri výcviku
inak žiadne maškrty, ani zbytky zo stola
zvýšiť aktivitu psa, pohyb, hry
venovať mu pozornosť iba počas kŕmenia - pokiaľ potravu neprijíma, ihneď pozornosť odvrátiť

Polydipsia

symptóm mnohých chorôb
behaviorálne príčiny:    - hravé         
                                   - kompulzívne   - stresom indikované správanie


hravé správanie: miska s vodou na slnečnom mieste, reflex svetla – hra (+ prostredie s nedostatkom podnetov)
kompulzívne – pitie nahradzuje iné aktivity, stále je ťažšie odviesť pozornosť psa od vody
s vyšším konzumom vody viac urinácie

Polydipsia - terapia
zmeny denného režimu, štruktúrovaný čas a pozornosť majiteľa
rôzne hry, odpútanie pozornosti od vody
miska s vodou do tmavého kúta
iný typ misky (zábrana hry s vodou)
prognóza závisí na motivácii k pitiu
skôr opatrná

Stereotypné (kompulzívne) správanie
Vznik stereotypií:
z konfliktu navodeného nevhodným prostredím alebo interakciou človek - zviera
opakované alebo dlhodobé vystavenie zvieraťa konfliktnej situácii
s pokračovaním konfliktu sa redukujú prvky stereotypného správania a sú stále častejšie, presnejšie repetitívne
medzi stereotypiami a normálnym správaním, z ktorého sa vyvinuli, je kontinuum – nenápadný prechod (hranica?)
dlhodobo trvajúce stereotypie sú pevne „vložené“ do normálneho správania jedinca

Príklady kompulzívnych porúch u psov:


Pohybové: pes krúži, chodí alebo behá dookola, naháňa eventuálne hryzie svoj chvost
Orálne: hryzie si nohy, oblizuje labky (granulom z lízania), saje si oblasť slabín, chytá muchy; polydipsia, polyfágia, pica
Agresia: namierená na seba: šteká na vlastné zadné končatiny, hryzie ich, útočí na misku s krmivom, je nečakane agresívny voči ľuďom
Vokalizačné: rytmicky šteká, kňučí
Halucinačné:  pozerá na tiene, do vzduchu

Diagnóza  kompulzívnych porúch
Diagnóza KP:
pozorovať správanie psa
anamnéza: detailné info o otogenéze
vylúčiť zdravotné problémy
anamnéza, vývoj KP, kontext v ktorom sa prvýkrát objavila KP
kontexty, v ktorých sa objavuje teraz (miesto, denná doba, osoby)
presný popis správania

Stereotypné (kompulzívne) správanie
Popis KP:
vždy mimo kontextu
namierené voči neobvyklému cieľu
opakujú sa, môžu trvať dlho (minúty až hodiny)
 nadmerné správanie sa dá prerušiť (niekedy len silným podnetom)
zviera je pri vedomí    
výskyt kompulzívnej poruchy (KP) nezávisí od prítomnosti majiteľa
pohybové KP a chňapnutie po muche obvykle v typickej konfliktnej situácii, neskôr kedykoľvek je pes vzrušený
orálne (oblizovanie sa) s < externá stimulácia

Základy terapie:
modifikácia prostredia a dennej rutiny
modifikácia správania vrátane:
zámeny odpovedí + farmakologicky –
aplikácia najmenej 3-4 týždne, postupne menšie dávky (inhibítory vychytávania 5-hydroxitryptamínu; tricyklické antidepresíva – clomipramin); antagonisti beta-endorfínov (naloxon)

Terapia KP:
ak sa dá identifikovať a odstrániť príčina (niekedy nemožné u orálnych na seba orientovaných)
príčina známa, nedá sa odstrániť (sep.anxieta⇒KP, majiteľ musí do práce)
terapia sep.anxiety (desenzibilizácia, schéma plánovaných odchodov)    stresory v prostredí odstrániť - nepredvídateľné interakcie s človekom
len štrukturované interakcie: povel-odpoveď-odmena (POO)
výcvik poslušnosti
pre mačky (interakcia s človekom, hry s hračkami v rovnakej dobe)
NIKDY NETRESTAŤ (nesprávne použitie = stres)

Farmakologická terapia
u dlhotrvajúcich kompulzívnych porúch:
antagonisti β-endorfínov - naloxon, naltrexon - výsledky dubiózne
inhibítory spätnáho vychytávania 5-HT, clomipramin 2-3 mg/2xd;
fluoxetin (Prozac):   1 mg/kg/d

vedľajšie účinky:  sedácia, zmeny apetítu, zvracanie,
lieky  3-4 týždne, postupne znižovať dávky na ľ ďalší týždeň, ˝ nasledujúci týždeň, Ľ ďalší týždeň a ukončiť
ak sa objaví KP znovu, dávku zvýšiť a udržať počas nutnej doby
blokátory vychytávania 5-HT nutné znižovať postupne:
pri náhlom ukončení terapie – možnosť prepuknutia KP (oveľa horšie symptómy)


Behaviorálna terapia
zámena odpovede :
pozitívnym posilňovaním nacvičiť žiadúce správanie, ktoré je nekompatibilné s KP
bez dozoru neumožniť kompulzívne správanie (golier proti lízaniu)
za dozoru - vodítko a pri každom pokuse o KP odviesť pozornosť psa, dať povel na alternatívne správanie - odmena


zámena odpovede: psa, ktorý si líže carpus, naučiť kľudne ležať s hlavou medzi končatinami
ak sa nelíže v klietke, zavrieť ho do nej, pokiaľ  sa na neho nedá dávať pozor
pes na vodítku, akonáhle sa začne lízať, povel k alternatívnemu správaniu
distrakcia > dôležitá

Prognóza:
terapiu KP je nutné zahájiť čím skôr
výsledok terapie je negatívne ovplyvnený dĺžkou trvania problému
2/3 majiteľov s dobrou spoluprácou s terapeutom) zaznamenalo zlepšenie

 

 

Giardiasis je způsobena bičíkatým prvokem, který byl označován několika jmény jako Giardia intestinalis, Giardia lamblia a Giardia duodenalis.
Rozsah parazitózy v populaci se pohybuje u psů od 1 do 33%, u koček od 1 do 11%. Zdá se, že více bývají postiženi mladí jedinci, kteří trpí i jinými parazitárními onemocněními. Druh giardia obvykle napadá dvanáctník, ale může osídlit kteroukoli jinou část trávicího traktu. Osídlení může být pouze určitého úseku či celého trávicího traktu.

Cyklus parazita je přímý a nepotřebuje žádného mezihostitele. Dispozici k onemocnění ovlivňuje řada faktorů včetně použití léčiv, snížení imunity a různé dietetické chyby. Infekce vede k určitému stupni poruchy vstřebávání živin z důvodu ztráty enzymů kartáčového lemu střeva, poruchy funkce žlučových kyselin a lipázy a narušení transportních enzymů. Některé z těchto změn jsou způsobeny přímo parazitem, jiné imunitní odpovědí zvířete.
Klasickým klinickým příznakem je krátkodobý akutní průjem, který však může přejít v chronické průjmové onemocnění. Tyto příznaky závisí na tom, která část střeva je parazitem osídlena a tak se projevují od typického průjmu z tenkého až po tlusté střevo.
Existuje pět diferenciálně diagnostických testů, používaných k určení giardiázy. Počet vyšetření je závislý na obtížnosti určení lokalizace onemocnění a na nepravidelném intervalu, ve kterém jsou vylučovány cysty ve výkalech. Každá z používaných metod má své výhody i nevýhody.
Léčba závisí na závažnosti klinických příznaků a sestává z následujících opatření, která mohou být prováděna buď samostatně nebo současně dle potřeby. Jsou to infúzní terapie, léková terapie a dietetická opatření. Doporučovaná léčiva při léčbě giardiázy zahrnují metronidazol, qiunacrin, furazolidon, fenbendazol a albendazol. Odolnost parazita vyžaduje pečlivý výběr medikace. V některých případech můůže dojít i k selhání léčby.
Giardiáza se objevuje nejčastěji ve větších koncentracích - chovech psů. Za důležitou součást léčby lze považovat prevenci opakované infekce přísnou a vhodnou desinfekcí a kontrolními programy. Existujít též diskuze, zda je giardiáza onemocnění přenosné na člověka a bylo by moudré o potenciálním riziku přenosu informovat majitele pacienta.

 

Endoparazitózy psov a ich vplyv na účinnosť imunoprofylaxie

ANDREA ČOBÁDIOVÁ1, MÁRIA GOLDOVÁ2 & PETER SMRČO2
1 Parazitologický ústav SAV, Hlinkova 3, 040 01 Košice, cobadi@saske.sk
2 Univerzita veterinárskeho lekárstva, Komenského 73, 040 01 Košice
Boli vyšetrené psy rôzneho plemena, veku, pohlavia, chované v rôznych zoohygienických podmienkach a priro-dzene infikované. Bola zisťovaná prevalencia druhov Giardia intestinalis, Cryptosporidium parvum, Isospora spp., nematód Ancylostoma caninum, Uncinaria stenocephala, Toxocara canis, Toxascaris leonina.
Popri typických endoparazitózach sa u mladých psov nachádzajú aj protozoárne parazity, voči ktorým sú anti-helmintiká v bežných dávkach neúčinné. Bola zistená priama závislosť medzi depresiou špecifickej imunity a infekciou endoparazitmi, medzi ktoré patrí aj Giardia intestinalis, ktorá sa bežne vyskytuje u mladých a imunosuprimovaných jedincov. G. intestinalis môže spôsobiť oslabenú imunitnú odpoveď, čoho dôsledkom je nedostatočná protekcia po vykonaní vakcinácie. U šteniat postihnutých Giardia intestinalis bola sledovaná tvorba špecifických anti – CPV protilátok na 3., 7. a 14. deň po vakcinácii. Tieto výsledky boli porovnávané s kontrolnou skupinou zvierat, u ktorých bolo vyšetrenie na prítomnosť cýst giardií negatívne. U pozitívnych šteniat bola tvorba anti – CPV protilátok signifikantne znížená, preto je u takýchto zvierat vhodné vykonať kop-rologické vyšetrenie a v pozitívnom prípade aj dôslednú antiprotozoárnu terapiu prostriedkami účinnými proti jednobunkovým parazitom.

 

ENDOPARAZITY- vnútorné parazity psov a mačiek

Antiparazitiká sú látky, ktoré pomáhajú živočíchom zbaviť sa parazitov . Z hľadiska priestorových vzťahov rozdeľujeme parazity na dve veľké skupiny   • endoparazity- cudzopasníky, parazitujúce v tele hostiteľa • ektoparazity - cudzopasníky, parazitujúce na tele hostiteľa   Endoparazitiká podávame zvieratám zvyčajne per orálne ( ústami)- vložením prípravku priamo na koreň jazyka, príp. zamiešaným v krmive. Viac informácií je pri jednotlivých prípravkoch v popise. Ektoparazitiká sa aplikujú zvieratám na povrch tela (na kožu, či srsť...)- na trhu sú prístupné viaceré formy, ako napr. spray, spot- on, šampón, obojok...   ENDOPARAZITIKÁ <    Voľnopredajné veterinárne endoparazitiká na trhu pre psov sú dostupné vo forme tabliet ,suspenzií, či pasty- stačí si vybrať, ktorá forma aplikácie vám viac vyhovuje .   Prípravky podávame zvieraťu na koreň jazyka- napr. tabletku: psa si posadíme, otvoríme tlamu- najlepšie na mieste ,kde začínajú stoličky, vsunieme tabletku na koreň jazyka, tlamu zatvoríme a pridržiavame - pohybom ruky (akoby sme psa hladkali pod krkom- od tlamy po hruď) môžeme pomôcť psovi pri prehltnutí. Keď pes prehltne, skontrolujeme, či tabletku naozaj užil- či neostala v papuli. Ak nám tento spôsob podania robí problém, môžeme psovi podať tabletku v obľúbenom pamlsku, v žrádle...   Pre nepokojnejšie zvieratá alebo pokiaľ majiteľ nemá skúsenosti, zručnosť pri podávaní tabletky, príp. šteniatkam , odporúča sa podať prípravok na odčervenie vo forme pasty, či suspenzie.   ENDOPARAZITY     Endoparazitózy – choroby spôsobené vnútornými parazitmi – môžu mať veľmi vážne dôsledky ako pre zvieratá samotné, tak aj pre ľudí. Zvieratá môže ochorenie priamo ohrozovať na zhoršujúcom sa zdravotnom stave, alebo pri masívnom prepuknutí a neliečení môžu spôsobiť smrť jedinca, ale môžu byť aj nebezpečné z hľadiska šírenia choroby: jedinci, ktorí ochorenie prekonali, alebo neboli liečení, môžu byť šíriteľmi nákazy. Mnoho z týchto parazitov sú prenosné na ľudí a môžu spôsobovať vážne zdravotné problémy. Program odčervenia: šteňatá: okolo 3. týždňa veku , následne v 6. týždňoch veku aj s matkou u chovateľa, v 9. a 12. týždni veku u chovateľa alebo už u nového majiteľa, – do 6 mesiacov veku je vhodné šteniatka odčervovať každý mesiac mladé psy: pri odstave a následne každé 2- 3 mesiace preventívne až do konca života sučky: počas hárania, 10 dní pred a 10 dní po pôrode dospelé psy: 3- 4 krát ročne   Medzi najčastejšie endoparazitózy psov a mačiek, patria : • z najjednoduchších organizmov, t.j. jednobunkovcov, najrozšírenejším ochorením je GIARDIÓZA     Charakteristika: Giardióza je parazitárne ochorenie tráviaceho traktu ľudí i zvierat prenášané kontaminovanou vodou a potravou alebo priamym kontaktom s infikovanou osobou fekálno-orálnou cestou.   Pôvodca ochorenia jednobunkový črevný bičíkovec Giardia intestinalis (syn. Giardia duodenalis, Giardia lamblia). Je to choroba mláďat a detí. Rozšírenie choroby je kozmopolitné, t.z., že sa vyskytuje na celom svete, hlavne v oblastiach s nízkou úrovňou hygieny.   Príznaky ochorenia: Giardióza mláďat sa prejavuje ako hnačka s hojným obsahom hlienu bez krvi a zvýšeným obsahom tuku v stolici, nevoľnosťou, zvýšenou plynnatosťou. Pri chronickom priebehu sa hnačka strieda so zápchou s adekvátnymi poruchami trávenia. Častý býva aj tzv. inaparentný ( skrytý) priebeh ochorenia- bez zjavných klinických príznakov.   Liečba: liekom voľby giardiózy je metronidazol, ktorý sa podáva cca 10 dní.   Prevenciou je dodržiavanie zásad osobnej hygieny .   • z nematodóz (ochorení spôsobených hlístovcami ) je najčastejším ochorením psov a mačiek TOXOKARÓZA   Charakteristika: Toxokaróza ( škrkavky)je parazitárne ochorenie psov a mačiek, prenosné na človeka, charakterizovaná zápalom čriev a zápalovými zmenami ostatných orgánov postihnutých zvierat.   Pôvodca Toxocara canis –parazit psov a psovitých mäsožravcov alebo Toxocara cati- parazit mačiek a voľne žijúcich mačkovitých mäsožravcov.   Spôsob nakazenia: Zviera sa nakazí orálne ( cez ústa) vajíčkami ,ktoré sa v priaznivých vonkajších podmienkach stanú infekčnými o 4 týždne. Larvy prenikajú z čreva do krvného obehu, ktorým sa dostanú do pečene a pľúc a potom späť do čreva. Takto putujú pri šteňatách do 3 mesiacov života. U starších psov sa vracajú späť do čreva zriedkavo, ostávajú v pečeni, pľúcach, obličkách, vo svaloch. Gravidným sukám sa larvy aktivujú a prechádzajú placentou do plodu, šteňatá sa rodia nakazené. Cicajúce šteňatá sa môžu nakaziť aj larvami z mlieka prvé 3 mesiace kojenia- tieto larvy už v šteňatách neputujú, ale dozrievajú v čreve. Mäsožravce sa môžu nakaziť aj zožratím hostiteľov ( hlodavce ,vtáky ), ktorí sú nakazení vajíčkami toxokár- tieto larvy neputujú, dozrievajú v čreve. Larvy T.cati , ktorými sa nakazí hostiteľ, na rozdiel od T. canis síce putujú v organizme, ale nie sú schopné nakaziť plod. Mláďatá sa môžu nakaziť cez mlieko od dojčiacej nakazenej matky . Čo sa týka prenosu na ľudí, ohrozené sú najmä deti do 4 roka života , ktoré sa nakaziť môžu na pieskoviskách, ihriskách (v tomto veku hrozí vysoké riziko kontaminácie organizmu, napríklad pojedaním hliny a piesku)..., ktoré boli znečistené infikovaným trusom zvierat- v ľudskom organizme však nedochádza k dokončeniu vývojového cyklu parazita.. Zvlášť nebezpečná pre ľudí je tzv. larvárna toxokaróza: larvy mnohých helmintov ( parazitických červov) prenikajú do organizmu človeka a vyvolajú kožné problémy- syndróm larva migrans cutanea. Larvy týchto druhov môžu prechádzať z čreva do krvného obehu , dostávajú sa do rôznych vnútorných orgánov a vyvolávajú syndróm larva migrans visceralis . Časť lariev sa môže dostať do oka, kde vyvoláva syndróm larva migrans ocularis, ktorý môže spôsobiť až oslepnutie. Nebezpečenstvo škrkaviek spočíva nielen v odoberaní živín hostiteľovi, ale i v produkcii výlučkov, ktoré mu poškodzujú nervovú sústavu . Napadnuté zvieratá majú zníženú odolnosť voči infekčným chorobám.   Príznaky : ochorenie sa prejavuje pri mladých psoch chudnutím, chudokrvnosťou,zväčšením brušnej dutiny, nadutosťou, matnou srsťou,striedavou chuťou- pri masovej nákaze aj nervovými príznakmi, upchatím čreva a následným úhynom; v podobe kašľa a výtoku z nosa- prejavy pri silnejšej nákaze, keď larvy putujú cez pľúca; pri veľmi silnom nakazení počas gravidity, šteňatá hynú niekoľko dní po uliahnutí   Prevencia: Najvhodnejšia je teda prevencia- jednoznačne pravidelné odčervovanie domácich zvierat, ktoré prichádzajú do kontaktu s ľuďmi, osveta u chovateľov odpratávanie výkalov- hlavne sa snažíme obmedziť pohyb zvierat v blízkosti detských ihrísk...   • z cestodóz (ochorenie spôsobené pásomnicami) je najčastešia dipylidióza   DIPYLIDIÓZA     Charakteristika: Dipylidióza je ochorenie domácich a voľne žijúcich mäsožravcov, zriedka aj človeka- ale teda je prenosné aj na ľudí, charakterizované zápalom sliznice tenkého čreva. Rozšírené je na celom svete. Keďže ochorenie je viazané na prítomnosť vonkajších parazitov, postihuje predovšetkým zanedbané zvieratá- deti sa môžu nakaziť náhodným prehltnutím nakazených lariev bĺch pri hre so psami, resp. mačkami,aj keď sa napr. nechajú oblizovať...   Pôvodca: Chorobu vyvoláva Dipylidium caninum- parazituje v tenkom čreve psov, mačiek, líšiek, príležitostne aj človeka, hlavne detí. Dipylidium sexcoronatum parazituje v tenkom čreve mačiek.   Spôsob nakazenia: Medzihostiteľmi sú blchy a švoly. Zrelé články prechádzajú fekáliami do vonkajšieho prostredia, resp. hostiteľa opúšťajú spontánne. Aktívne sa pohybujú v okolí konečníka alebo na zemi. Definitívny hostiteľ sa nakazí prehltnutím nakazených bĺch.   Príznaky: Aj väčší počet pásomníc je tolerovaný bez zjavnejších klinických príznakov- poškodenie tenkého čreva , kde pásomnice parazitujú , umožňuje vznik druhotnej infekcie. Napadnutý organizmus chudne, zvieratá majú matnú zježenú srsť, prítomné môžu byť hnačky striedajúce sa so zápchami, príp. zvracanie. Charakteristickým príznakom je šúchanie zadnou časťou po podlahe- keď sa uvoľnené články aktívne pohybujú z konečníka.   Terapia a prevencia musia prebiehať súčasne- podanie prípravku na odčervenie spolu s odblšením zvieraťa.